Kde sme a čo chceme (61)

Odvaha riskovať, ísť do zmien

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Zuzana Kormanová, výkonná riaditeľka AJ OZAP, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

Z. Kormanová: Ambície Slovenskej republiky týkajúce sa NATO vnímam pozitívne napriek tomu, že sú de facto v súčasnosti nevyhnutnosťou z hľadiska nášho dlhodobého cieľa začleniť sa v európskom hospodárskom priestore. V každom prípade už sú, ale najmä budú tieto ambície veľmi náročné, avšak naše nečlenstvo nielen v NATO, ale najmä v EÚ by mohlo byť oveľa drahšie.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

Z. Kormanová: Za mimoriadne dôležité z nášho hľadiska v celoeurópskej integrácii považujem najmä vnútornú integráciu Slovenska. Nemyslím tým potrebu dosiahnutia politickej rovnováhy, aj keď ohlásenie vzniku ďalšej politickej „sekty“ nazývanej stranou možno očakávať každým dňom, teda politická integrácia je potrebná. Nevyhnutnosťou je podľa mňa dosiahnutie hospodárskej integrácie na domácom trhu, spolupráce priemyselných subjektov, a to jednak bez politických vplyvov a jednak tak, aby slovenský subjekt uprednostnil v spolupráci slovenský subjekt pred zahraničným v prípadoch, že je to možné a ponuky sú rovnocenné. V procese celoeurópskej integrácie SR považujem za veľmi dôležitý aj moment nášho postoja k nevyhnutnosti akceptácie požiadaviek na zmeny slovenskej legislatívy. Je azda vhodné využiť skúsenosti predchodcov SR z prístupových procesov do EÚ a nechápať požiadavky na zmeny legislatívy vždy len ako nevyhnutné zlo.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

Z. Kormanová: Podľa doterajšieho vývoja sa zdá, že tento rok bude pre našu firmu zlomovým v pozitívnom zmysle tak z hľadiska ukončenia procesu vnútornej organizačnej reštrukturalizácie firmy, ako aj dosiahnutia výrazných obchodných úspechov v rámci našich dcérskych firiem v zahraničí. Verím, že tento pozitívny trend nebude ohrozený tým, že tento rok je rokom volebným nielen na Slovensku.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

Z. Kormanová: Problémov v hospodárstve aj v celej spoločnosti je stále veľmi veľa. Nie je ľahké ich definovať, a už vôbec nie riešiť. Verím, že aj táto verejná diskusia pomôže špecifikovať škálu problémov, tak ako ich vidia slovenskí podnikatelia a manažéri, a dúfam, že kompetentné osoby dokážu pozorne čítať, načúvať, ďalej diskutovať a rozvážne a primeraným tempom hľadať riešenia. Za prioritný problém v hospodárstve považujem rast a rozvoj výroby, výrobných podnikov, ich výkonnosti, produktivity, ale aj podpory trhovej expanzie. Efektívnu výrobu považujem za nevyhnutný predpoklad následného rozvoja sféry služieb, obchodu, cestovného ruchu. Podľa môjho názoru sú ďalšími významnými problémami v slovenskom hospodárstve aj spoločnosti nasledujúce záležitosti:

- kriminalizácia podnikateľov a podnikateľského prostredia,

- zložitosť vymožiteľnosti práva, zdĺhavosť súdnych procesov,

- korupcia v štátnych orgánoch,

- legislatívny chaos najmä v procese prijímania noviel zákonov; často dochádza aj viackrát ročne k novelizácii zákonov a je takmer nemožné kompletne sa vyznať v spleti paragrafov, ktoré by mal každý manažér ovládať,

- nekoncepčnosť daňového systému, jeho ustavičné zmeny, potreba zavedenia miestnych daní,

odštátnenie cirkví,

- chýbajúca etika v podnikaní, právnom systéme, konkurenčnom boji, medziľudských vzťahoch,

neochota rešpektovať celospoločenské záujmy a potreby zo strany volených zástupcov občanov a uprednostňovanie úzkych skupinových záujmov, prípadne osobných.

Veľkým celospoločenským úspechom Slovenska bude, keď sa z medziľudských vzťahov stratí závisť a podozrievanie a dosiahnuté úspechy osôb a firiem budú chápané ako ich pozitívum, tak ako tomu je v kultúrnom svete.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

Z. Kormanová: Za prednosti možno považovať geografickú polohu Slovenska, ešte stále funkčný vzdelávací systém, relatívnu vyspelosť pracovnej sily vo výrobných odvetviach, schopnosť nahradiť neschopnosť, resp. neochotu štátu nájsť dostatok motivačných prvkov, ktoré by abstrahovali zahraničných investorov, zaangažovaním, nadšením, vôľou a schopnosťou zo strany regionálnych podnikateľských skupín, ako aj individuálnych podnikateľov. Za mínusy považujem vlažný prístup štátu k spolupráci s priemyselným zahraničím prejavujúcim záujem investovať u nás, málo osobnej odvahy ľudí ísť do neznámeho a zmien, neochota mobility pracovnej sily a chýbajúce podmienky k nej, nízka produktivita práce, nedostatočne dobudovaná infraštruktúra, zastaraný daňový systém.