Priateľské listy do Bieleho domu (16)

V piatok 24. mája, ktorý bol stým dňom od Piateho valného zhromaždenia Hospodárskeho klubu (NEF), sme začali uverejňovať myšlienky jeho členov na adresu Spojených štátov, prezidenta G. W. Busha a jeho administratívy. Tam sa vyrojili ako ohlas na obsah výročnej správy, aj tie o vzájomných slovensko-amerických reláciách a osobných kontaktoch, a preto im Hd vytvoril priestor. Po zverejnení všetkých došlých ohlasov budú doručené hlave iného štátu o tom, čím je blízky a podnetný pre jeho priateľov v centrálnej Európe. Dnes ponúkame názory Jozefa Medveďa, dekana Fakulty financií UMB Banská Bystrica. V pondelok zverejnený nebol jeho, ale patril Petrovi Galovičovi, riaditeľovi Mediprogress, s. r. o., Piešťany. Tento „výstup“ z redakčného systému si nevieme vysvetliť, za čo sa autorom obidvoch príspevkov ospravedlňujeme.

Ako vnímate pozíciu USA vo svetovej politike?

J. Medveď: Významne sa zmenila po rozpade bipolárneho sveta dvoch diametrálne odlišných spoločensko-ekonomických systémov. Spojeným štátom odpadol politický súper, nastala nielen pre strednú a východnú Európu, ale i pre Spojené štáty nová situácia. Domnievam sa, že v etape rozpadajúceho sa, tzv. socialistického sveta, nikto, ani Spojené štáty, nedokázali analyzovať trendy svetovej politiky. Súčasnosť to potvrdzuje. Ukazuje sa, že svetová politika sa nezaobíde bez politicko-hospodárskych lídrov, ale tiež bez ich partnerskej, zdôrazňujem partnerskej, spolupráce v medzinárodnom obchode, spoločných hospodárskych projektov atď. Medzištátna spolupráca musí umožňovať multikultúrny vývoj, presadzovanie (nie obmedzovanie) národne jedinečných kultúr na medzinárodnej úrovni v obchode, vo vzdelávaní, vede, v kultúre, bezpečnosti nielen národnej a štátnej. Spojené štáty, ako nepopierateľne svetová hospodárska veľmoc, by mali podmieňovať tvorbu rámca pre nový prejav medzinárodnej spolupráce.

Ktoré zahraničné akty administratívy prezidenta Spojených štátov G. W. Busha si ceníte najväčšmi a prečo?

J. Medveď: Všetky kroky prezidenta G. W. Busha, ktoré smerujú k prehlbovaniu spolupráce medzi štátmi, bez ohľadu na tzv. hospodárske zóny, bez ohľadu na ich aktuálnu ekonomickú silu, kroky, ktoré smerujú k zvyšovaniu nielen bezpečnosti, ale i k hospodárskemu rastu jednotlivých štátov v celosvetovom meradle, považujem za mimoriadne dôležité. Každý počin vládnej administratívy, ktorý smeruje k angažovaniu stále nových štátov do ovplyvňovania svetového vývoja, treba považovať za efektívny.

Čo je pre vás najdôležitejšie, resp. najzaujímavejšie v slovensko-amerických reláciách z minulosti, dnes a v budúcnosti?

J. Medveď: Pre taký malý štát, akým je Slovensko, bolo a stále bude dôležité ukotviť sa v takých medzinárodných politicko-hospodárskych štruktúrach, kde nielen možno očakávať ekonomické výhody, ale kde môže Slovensko priniesť národnú neopakovateľnosť. Pre Slovensko je omnoho dôležitejšie byť v spoločenstve štátov na báze hospodárskej, ako na báze bezpečnostnej príslušnosti. Aj keď je mimoriadne zložité tieto dve pozície oddeliť.

Spravidla vzťahy medzi konkrétnymi osobami sú najdôležitejšie pre vzájomné pochopenie sa ich domovských štátov. Máte taký príklad zo svojho života?

J. Medveď: Odpoveď implicitne vyplýva (či sa viaže) z otázky predchádzajúcej. V USA je mimoriadne silná slovenská komunita. Tam smerovali cesty slovenského národa nie kvôli príbuznosti dorozumievajúceho prostriedku, ale pre sebavedomie prispievať k užitočnosti ľudských aktivít smerujúcich k pokroku ľudskej civilizácie. Osobne mám také skúsenosti. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že príbuznosť Slovenska k slovanským národnom je nepopierateľná, a práve tá mu dáva priestor na neopakovateľnú ekonomicko-politickú pozíciu byť transponentom obojsmerných obchodov medzi produktívnejšou západnou a zatiaľ menej produktívnou východnou ekonomikou.