Kto šetrí, má za troch

Štátny dlh Slovenskej republiky za vlaňajšok dosiahol 39,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Maastrichtská zmluva stanovuje 60-percentnú úroveň. Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš sa z tohto pohľadu môže pozerať na naše integračné ambície stále optimisticky. Analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor včera v rozhovore pre Hd dokonca priznal, že aj po prirátaní štátnych záruk by to bolo len 54 %, teda stále pod maastrichtskou hranicou. Ťažšia situácia by mohla nastať po rozbehnutí dôchodkovej reformy. V každom prípade priznal neúmerne vysoký skrytý dlh vo verejnom sektore. „Tým naliehavejšie treba robiť reformy,“ zdôraznil L. Ódor. Niektorí poslanci NR SR však napriek tomu (alebo práve preto) už teraz na príklade Českej republiky varujú pred číhajúcim nebezpečenstvom. V Prahe síce tvrdia, že výška štátneho dlhu ČR dosahuje 25 % hodnoty stanovenej Maastrichtom. Je teda hlboko pod kritériom pre vstup do Európskej menovej únie. Českí politici však prehliadajú fakt, že západné krajiny sa dopracovali k terajšej úrovni svojho štátneho dlhu za viac ako 50 rokov existencie, kým ČR funguje necelých desať rokov. A realitou po voľbách je, že českému štátu

hrozí explózia

jeho dlhu. Tesne po parlamentných voľbách oznámilo ministerstvo financií, že zadlženie štátu za dvanásť mesiacov k 31. marcu vzrástlo o viac ako 30 % na 358,4 mld. CZK. Analytici i Európska únia varovali Prahu pred destabilizáciou štátnych financií. Podľa údajov londýnskej Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) je prírastok českého dlhu za posledný rok druhý najvyšší po Albánsku v krajinách strednej a východnej Európy. Analytici americkej investičnej banky Goldman Sachs obviňujú českú vládu, že štátny rozpočet nehovorí nič o skutočnom stave štátnych financií. Výdavky sa totiž maskujú vo vedľajších položkách. Podľa nich by v druhej polovici roka malo dôjsť k pritvrdeniu peňažnej politiky. „Poučenie z českého vývoja“ jednoznačne pripomína Dzurindovej vláde slovenskú verziu českého príslovia: Kto šetrí, má za troch. Nová vláda na Slovensku, ktorá vzíde po jesenných voľbách, však okrem tvrdej redukcie štátnych výdavkov bude musieť vziať do úvahy aj fakt, že štátny rozpočet - to je výdavková, ale aj príjmová otázka. A dostatok zdrojov dokáže vytvoriť len zdravá ekonomika. Jej diagnóza je zase bytostne spätá s fungujúcimi podnikmi. Reštrukturalizácia bankového sektora však nepokračuje v regenerácii výrobnej sféry. Odborníci sa zhodujú v názore, že sa už

vyčerpal priestor,

v ktorom by sa prostredníctvom masívnych verejných fondov dalo pokračovať v reštrukturalizácii slovenského priemyslu. Preto jej rozhodujúcim zdrojom v budúcnosti budú priame zahraničné investície. Minister financií SR František Hajnovič nedávno obhajoval Dzurindov kabinet, že „významný impulz reštrukturalizácie dala cielená hospodárska politika vlády SR“, vďaka ktorej smerovali masívne investície do infraštruktúry, najmä diaľničného programu, telekomunikácií a energetiky. Predbežné výsledky Štatistického úradu (ŠÚ) SR hovoria o tom, že vývoj priemyselnej produkcie za prvé štyri mesiace 2002 zaznamenal rast o 3,5 %. Z krátkodobého hľadiska splnil podľa Roberta Pregu z Tatra banky očakávania. Priemysel však stále nedosahuje rast z minulého roka, keď priemyselná produkcia za prvé štyri mesiace vzrástla o 5 %. Ziskovosť podnikov sa v prvom štvrťroku znížila o 17,4 % na 36 mld. Sk. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2001 ide o pokles o 17,4 %. Rast nákladov totiž výrazne predstihol dynamiku výnosov. Nižšia

tvorba zisku

súvisela tiež s jeho výrazným poklesom v priemyselnej výrobe o 30,9 %, v doprave, pošte a telekomunikáciách o 62,7 %. Aprílový rast priemyselnej produkcie o 7 %, ktorý je najvyšší za posledných šesť mesiacov, mierne predstihoval očakávania trhu a dohnal výrazný marcový prepad, keď podľa revidovaných údajov ŠÚ SR vzrástol slovenský priemysel o 0,4 %. Vývoj priemyselnej produkcie na Slovensku kopíruje podľa Jána Tótha z ING Bank vývoj nemeckého indexu IFO a ťahá ho rast v krajinách EÚ. Napĺňajú sa tak očakávania ekonómov, že postupne oživujúci sa zahraničný dopyt sa premietne do domácej priemyselnej produkcie, čo môže mať pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu SR. Bruselská Orgalime, ktorá je strešnou organizáciou 100-tisíc strojárskych spoločností z 21 európskych krajín, potvrdzuje reálnosť týchto odhadov. V západoeurópskom strojárstve zamestnávajú sedem miliónov pracovníkov, ktorí ročne vyprodukujú tovar za 945 mld. USD. Produkcia by tento rok mala síce

ešte klesať

(asi o 1 %), na budúci rok by malo dôjsť k jej miernemu vzostupu. Inak povedané, v západoeurópskom strojárstve zanikne tento rok asi 150-tisíc pracovných miest v dôsledku nižšieho dopytu a premiestňovania výroby do nákladovo výhodnejších štátov, Slovensko nevynímajúc. Vzhľadom na ďalšie predpokladané oživenie v krajinách EÚ a OECD analytici očakávajú ďalšiu akceleráciu slovenského priemyslu už v druhej polovici roka.

Tibor Bucha