Kde sme a čo chceme (62)

Žiadna strana, len MY všetci

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Robert Macura, vedúci divízie Siemens Dematic, Dolný Kubín.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

R. Macura: V súčasnosti nastala situácia, keď je záujmom aj NATO, aby SR bola súčasťou tejto aliancie. Hovorí o tom medzinárodná politická situácia v súvislosti s protiteroristickým ťažením a z týchto faktov vyplývajúce porovnanie dĺžky tzv. problematickej hranice pre alianciu, v prípade, že by sme neboli, prípadne boli jej súčasťou. Z tohto hľadiska si myslím, že ambície SR na vstup do NATO sú pomerne vysoké. Svedčí o tom aj nedávne pozvanie prezidenta R. Schustera do USA. Na druhej strane musí byť náš možný vstup deklarovaný jasnou politickou vôľou a podporou, sprevádzaný viditeľnými krokmi pri modernizácii a prestavbe armády. K týmto kľúčovým okruhom budú smerované kroky aliancie v oblasti diplomacie. Je zrejmé, že aliancia poskytne istú podporu pri vstupe, ale finančné náklady spojené so vstupom do NATO si budeme musieť znášať sami. Napriek tomu nevnímam toto zaťaženie pre SR negatívne, pretože byť v NATO, znamená pre zahraničných investorov väčšiu istotu a SR dnes túto garanciu potrebuje. SR potrebuje zahraničné investície, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú postupné zvyšovanie ekonomického rastu.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

R. Macura: Jednoznačne chápem prijatie SR do EÚ ako nevyhnutnosť na zabezpečenie ekonomického rastu SR. Je to proces komplexný v prístupových rokovaniach, ale aj v procese integrácie, teda je problematické sústrediť sa len na riešenie istých priorít. Tie je možné riešiť len do istej úrovne, keď je potrebné znovu aktivovať komplexné riešenie. Integračný proces do EÚ nie je cesta ľahká, bezproblémová. Je to však pre nás jediná šanca, ako neostať v izolácii a mať reálnu možnosť pracovať v európskom priestore. Mala by to byť celonárodná výzva pre dnešnú generáciu občanov SR, aby tie nasledujúce si nekládli otázku „kde sme boli?, čo sme robili?“. Ide o budúcnosť SR a našich nasledujúcich generácií. Proces prijatia do EÚ nie je až taký dlhodobý ako proces začlenenia SR do EÚ ako rovnoprávneho člena. To si žiada od nás aj isté obete, ale je to reálne a je to investícia do budúcnosti. Tento proces pokračuje, možno nie celkom podľa očakávaní nás občanov, ale má pozitívny trend. V tomto bode a v tomto momente viac ako rozbehnutý proces integrácie do EÚ sa mi javí dôležitosť aktivovania tohto spoločného cieľa medzi občanmi, aktivovanie nálad jednotnosti a tolerancie medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Na pomery SR s piatimi miliónmi občanov máme tých skupín, v rámci delenia národnostného, politického, náboženského a iného, naozaj priveľa. Pokiaľ budeme tak roztrieštení ako dnes, o to ťažšie a dlhšie budeme bojovať o spoločný cieľ, ak ho vôbec dosiahneme. Pochopenie tohto momentu občanmi sa mi zdá dnes naozaj prioritné. Občania by sa nemali sústrediť na niekedy malicherné spory v rámci straníckych preferencií, ktoré vlastne iba zastierajú skutočnú problematiku. Žiadna politická strana na Slovensku nemôže v krátkom čase zabezpečiť výrazné zlepšenie životnej úrovne všetkých, teda aj sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Je to proces komplexný a dlhodobý. To môžeme len MY všetci, našou spoločnou aktívnou a uvedomelou činnosťou, jednotnosťou, tolerantnosťou, poctivou a zodpovednou prácou každého v rámci jeho schopností a príslušnej zodpovednosti, a len v rámci európskeho priestoru. To ostatné sú všetko len populistické sľuby.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

R. Macura: Obchodný rok 2001/2002 nie je zlý, ale mohol byť lepší v porovnaní s našimi plánmi a očakávaniami. Problémy, ktoré denne riešime a ktoré čiastočne limitujú náš obchod, vyplývajú z postavenia SR mimo EÚ. Problematika sa dotýka colného režimu, ale aj investičných zámerov firiem už etablovaných na Slovensku, ktoré pristupujú k týmto rozhodnutiam váhavo a opatrne.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

R. Macura: Za prioritné považujem vstup SR do EÚ, pretože to je kľúč k riešeniu ďalších problémov. Samozrejme, vstup SR do únie musí byť sprevádzaný vyváženou zahraničnou politikou a negociáciou so zohľadnením špecifík slovenského hospodárstva a potrebného obdobia na transformáciu, aby bol zachovaný chod strategických a perspektívnych odvetví národného hospodárstva. Myslím si, že tento proces pokračuje v týchto intenciách. Iná otázka je riešenie čiastkových priorít. Vieme, že v zlej situácii je zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, zo širšieho hľadiska je problémom vysoká nezamestnanosť. To sú oblasti, ktoré najviac vníma občan a ktoré žiada, aby boli riešené. Môžeme polemizovať o tom, čo robiť skôr. „Je zlé, keď národ je chorý, ešte horšie je, keď je chorý a nevzdelaný.“ Je to polemika azda pravdivá, ale nevystihujúca prioritu riešenia, ani riešenie ako také. Problém je komplexný, bez fungujúcej ekonomiky nebudú zdroje ani na školstvo, ani na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, ani sa nezníži nezamestnanosť. Fungujúca ekonomika, to znamená pre SR ako malú krajinu, jej pevné začlenenie sa v európskom hospodárskom priestore, v rámci EÚ. Začlenenie sa do EÚ, nie na druhej strane zázračný všeliek, ale je to východisko, je to stratégia. Dosiahnuť strategický cieľ znamená už dnes na ňom tvrdo pracovať. Rezervy sú všade, nehospodárnemu využívaniu už aj tak obmedzených zdrojov pre určité oblasti hospodárstva pomáha nedokonalá legislatíva. Aproximácia legislatívy SR k legislatíve EÚ znamená prvý krok k nastoleniu poriadku. V rámci dopracovanej legislatívy budú, teda mali by byť zavedené účinnejšie nástroje kontroly pre každú oblasť riadenia. Tento stav prinesie efektívnejšie využívanie zdrojov, ale určite budeme schopní aj účinnejšie a razantnejšie čeliť vysokej korupcii. Kde je riešenie? Je v nás občanoch. Zákony schvaľuje parlament a jeho prvoradá úloha musí byť, aby legislatívne rady pripravovali návrhy zákonov aproximovaných s legislatívou EÚ, aby NR SR ich pripomienkovala a schvaľovala. Mnohokrát som na pochybách, či naši reprezentanti v parlamente sú tam len na to, aby presadzovali záujmy istých kruhov, skupín či strán. Poslanci by mali presadzovať politiku prospešnú pre občanov, ktorí im tejto dôvere dali mandát. Ak to tak nie je, potom je kdesi chyba, ale poslanci boli riadne zvolení. Potom je potrebné zamyslieť sa nad voličmi. Je to v rukách nás voličov, voľby už dávno nie sú formálnou záležitosťou, sú výsostnou zodpovednosťou každého z nás. K voľbám sa musí pristupovať zodpovedne, teda nie iba prečítať kandidátky päť minút pred volebným aktom, ale starostlivým preverením ich kvalít.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

R. Macura: O prednostiach a mínusoch SR ako štátu je problematické hovoriť, pretože podmienky, v ktorých sme začínali, neboli až tak výrazne odlišné v porovnaní s našimi susedmi, tiež transformujúcimi sa krajinami. Azda máme trošku viac, čo sa týka prírodných krás, čiže bolo by možné hovoriť o rozvoji cestovného ruchu. Tu však znovu narážame na komplexnosť tejto problematiky, súvisiacej s rozvojom infraštruktúry, služieb, ale aj s prekonaním zastaraných postojov a bariér ochrancov prírody. Rozvojom cestovného ruchu v danej lokalite, vo vyváženej miere sa ľahšie napĺňajú projekty ochrany životného prostredia, čiže projekty na záchranu, udržanie či zvyšovanie stavov ohrozených rastlinných či živočíšnych druhov. Pozitívnych príkladov je veľa aj v okolitých krajinách, kde paralelne existuje vedľa seba rozvinutý cestovný ruch a ochrana chránených územných celkov, ktoré sa vzájomne podporujú. O prednostiach a mínusoch SR môžeme hovoriť aj v súvislosti s občanmi, ktorí sú jej súčasťou. Jednoznačne ako plus môžeme hodnotiť všeobecne známu pracovitosť Slovákov a ich umiernenosť, čo sú vlastnosti zaujímavé pre zahraničných investorov. Protikladom týchto vlastností vyznieva intolerancia a závistlivosť, ako mínusy. Navyše, k týmto negatívnym vlastnostiam a k ich zvýrazneniu prispieva aj všeobecné nízke právne vedomie. Táto situácia bola spôsobená minulým režimom, a tak dodnes máme čo naprávať. Posilnenie právneho vzdelania, právneho vedomia občanov určite prispeje časom k zníženiu najmä hospodárskej kriminality. Nie všetko, čo bolo dovolené a tolerované v minulosti, je dovolené dnes a bude dovolené zajtra, pričom neznalosť zákona neospravedlňuje.