Kríza vinou útlmu baníctva

Príčin úpadku Želby je veľa, možností na záchranu menej

O niekoľkoročnom zmietaní sa na hranici existencie a úpadku spišskonovoveskej akciovej spoločnosti Želba sme už písali niekoľkokrát, naposledy pred niekoľkými dňami v súvislosti s vyhrotením situácie až do vyhlásenia konkurzu na ňu. Snažili sme sa v záujme vyváženosti materiálov uviesť vždy aj názor manažmentu, ktorého sa problematika bezprostredne týka, ten však takmer vždy bol veľmi stručný. Prelom v strohosti zaznamenala utorková tlačová beseda generálneho riaditeľa firmy Vojtecha Krála a ekonomického riaditeľa Igora Števčíka, ktorí obšírne hodnotili jej niekoľkoročný vývoj vyúsťujúci do súčasného stavu, preto sa snažíme dať im priestor. Vo vzťahu k najnovšej situácii vyslovili presvedčenie, že vyhlásenie konkurzu Krajským súdom v Košiciach má špekulatívne pozadie. Hoci podľa súdu sa Želba dostala do vysokej zadlženosti a neuhrádzala stratu z predošlých rokov za takmer

650 mil. Sk

a jej záväzky prekročili prah 737 mil. Sk, rozhodujúci veritelia, vlastniaci spolu asi 87 % záväzkov, deklarovali podľa nich nesúhlas s krokom justičného orgánu a tesne pred aktom mali snahu podpísať dohodu o spôsobe vyrovnania, čiže podržať ju. Korene krízy Želby sú v útlme rudného baníctva, čo znamenalo koniec dotačnej politiky štátu, a tým stratu cenových dotácií pre podnik zo 703 mil. Sk v roku 1989 až na nulu v roku 1993. Sprievodným znakom procesu boli likvidácie ložísk a závodov s poklesom zamestnancov z 8000 v predchádzajúcich obdobiach až k 1315 k ultimu roku 2001. Z chronológie rozhodujúcich vývojových medzníkov Želby vyplývajú ako nepriaznivé pre podnik ustavičné zmeny metód privatizácie v rokoch 1992 až 1998, nárast ekonomicko-finančných problémov, nízka efektivita nových, tzv. náhradných výrobných programov, ustavičný rast materiálových a energetických vstupov, liberalizácia cien, minimálne investície, zastaraná technológia, stagnácia produktivity, upadajúca

platobná disciplína

dominantných odberateľov, dali by sa však menovať aj ďalšie. Obdobie od roku 1998 do dnešných dní, podľa manažmentu, je význačné existenciou súkromnej spoločnosti Želba organizačnou a ekonomickou stabilizáciou, účinnou spoluprácou s baníckou fakultou TU Košice a audítorskými spoločnosťami. Ale aj prijatím koncepcie činnosti a výhľadového plánu až do roku 2005 a rozhodujúcim dôrazom na riešenie finančných zdrojov pri ustavičnom náraste cien, ďalej žiadosťou o „sociálnu ťažbu“ (neskôr štátna pomoc). Do tohto obdobia patrí korektné plnenie zmluvy o odplatnom prevode akcií voči FNM, ale aj zvyšovanie tlaku rozhodujúcich veriteľov z dôvodu príprav na privatizáciu (SPP, VÚB, KBB), prijatie dlhodobých platobných kalendárov a napokon podľa manažmentu špekulatívne návrhy na konkurz ukončené samotným jeho vyhlásením. K finančným

stratám a deficitu

zdrojov vyplývajúcich z problémov dominantných odberateľov, ktoré vyvolali výrazný sklz v úhrade pohľadávok, sa pridalo aj penále z daňových úradov, zo sociálnej a zdravotných poisťovní nekompromisne vymáhané exekúciami, bez ohľadu na dôsledky ovplyvňujúce finančnú stabilitu spoločnosti. Prejavuje sa aj stagnácia cien výrobkov na domácom trhu vplyvom recesie a konkurencia zo zahraničia, k tomu sa pridruží rizikové a neperspektívne banské podnikanie odrádzajúce finančných investorov. Napokon dosiahnuté výsledky v tomto roku sú dôsledkom ustanovenia predbežného správcu a následné reakcie obchodných partnerov a veriteľov.

Už analýza situácie v roku 1998 a tvorba výhľadového plánu do roku 2005 potvrdila okamžitú nevyhnutnosť reštrukturalizácie zastaranej energeticky náročnej technológie v závode Siderit Nižná Slaná. Takmer v polovici februára 1999 manažment predložil žiadosť o sociálnu ťažbu v závode Nižná Slaná vtedajšiemu ministrovi hospodárstva. Bola formulovaná na obdobie päť rokov v úhrnnej sume 252 mil. Sk. Tento postup považovali za najvýhodnejší aj z hľadiska dosahov na štátny rozpočet. Tie by v prípade

likvidácie závodu

znamenali podľa vtedajších prepočtov potrebu viac ako 2 mld. Sk. Žiadosť po viac ako dvoch rokoch schválil Úrad pre štátnu pomoc a 28. 6. 2001 vo vedení MH SR podmienečne vo výške 180 mil. Sk. Približne v polovici februára 2002 minister hospodárstva potvrdil pripravenosť predloženia žiadosti do vlády SR. Vzhľadom na vymenovanie predbežnej správkyne však k tomu nedošlo. Na ilustráciu administratívnej náročnosti problematiky V. Král uviedol, že žiadosť päťkrát prerokovali vo vedení ministerstva hospodárstva, 12-krát na osobnej úrovni s rezortným ministrom hospodárstva, financií a štátnych tajomníkov, 8-krát na úrovni poslancov vrátane predsedu NR SR. Súčasná surovinová politika vlády, nedôvera v budúcnosť ťažby, ustavičné pochybnosti o objektivite podkladov, nedostatok zdrojov zo štátneho rozpočtu, približovanie sa k legislatíve EÚ, personálne a spoločensko-politické dôvody sú podľa názoru vedenia firmy rozhodujúcim faktorom, že

štátna pomoc

je dnes takmer neaktuálna. Vláda SR podľa V. Krála nevyužíva diferencovaný prístup k banskému podnikaniu, ktoré je neporovnateľne náročnejšie oproti sofistikovanej výrobe či rôznym obchodným činnostiam. Chýbajú vlastné ochranné opatrenia domácich výrobcov vo vzťahu k zahraničným investorom.

FER-EKO, s. r. o., Košice, 30. 8. 2001 podala na Krajský úrad v Košiciach prvý návrh na konkurz Želby na základe pohľadávky 203-tisíc Sk, ktorú odkúpila 21. júna toho istého roka od Slovenskej poisťovne, OZ Košice. Ani do podania návrhu, ale ani potom, FER-EKO napriek ponukám nekontaktovala Želbu s cieľom vymáhania pohľadávky a odmietla poskytnúť bankové spojenie k úhrade. Želba uhradila pohľadávku poštou 21. septembra 2001. V ten istý deň Želba zasiela na Krajský súd v Košiciach žiadosť o zastavenie konania. O tri dni neskôr FER-EKO podala na Krajský súd v Košiciach druhý návrh na

konkurz Želby

na základe pohľadávky 200-tisíc Sk, ktorú odkúpila od Slovenskej poisťovne OZ Košice údajne 20. 7. 2001. Odstúpenie pohľadávky firme až na jej výzvu Slovenská poisťovňa oznámila až 9. 11. 2001, kde tvrdí, že oznámenie odoslala 27. 9. 2001 (porovnať s dátumom podania návrhu na konkurz)! Ani v tomto prípade FER-EKO nevyvinula nijakú snahu o kontakt so Želbou s cieľom úhrady pohľadávky.

Dňa 12. 11. 2001 Želba zasiela na Krajský súd v Košiciach druhú žiadosť o zastavenie konania vzhľadom na uvedený špekulatívny postup a zneužívanie zákona o konkurze a vyrovnaní.

Dňa 13. 11. 2001 FER-EKO odkúpila od Slovenskej poisťovne OZ Košice ďalšie pohľadávky voči Želbe vo výške 1,092 mil. Sk.

Dňa 7. 2. 2002 Krajský súd v Košiciach ustanovil v Želbe predbežného správcu.

Dňa 15. 2. 2002 Želba zaslala na Krajský súd Košice sťažnosť na postup sudkyne.

Dňa 20. 2. 2002 Želba zaslala na Krajský súd Košice tretí návrh na zastavenie konania.

Dňa 21. 2. 2002 na základe žiadosti Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 2. 2002, Želba písomne dokladuje úhradu všetkých záväzkov voči FER-EKO.

Dňa 22. 2. 2002 Želba zaslala na Krajský súd Košice návrh na zbavenie funkcie predbežného správcu.

Dňa 13. 3. 2002 Leoš Holub Kolín (ČR) podáva na Krajskom súde v Košiciach návrh na konkurz Želby na pohľadávku vo výške 89-tisíc Sk, ktorú odkúpil 2. 1. 2002 bez akejkoľvek snahy o jej riešenie.

Dňa 20. 3. 2002 Corus & Financial Partners, s. r. o., Košice podáva na Krajskom súde v Košiciach návrh na konkurz Želby pre pohľadávku vo výške 1,025 mil. Sk, ktorú odkúpil 8. 3. 2002 (!) bez akejkoľvek snahy o jej riešenie s vedomím, že na Želbu je podaný návrh na konkurz a je ustanovená predbežná správkyňa.

Dňa 21. 3. 2002 Želba zaslala na Krajský súd Košice návrh na vylúčenie sudcov Krajského súdu Košice z konkurzného konania.

Dňa 21. 3. 2002 Želba na základe názorov rozhodujúcich veriteľov zaslala na Krajský súd v Košiciach návrh na vyrovnanie s doplnením 3. 4. 2002 a 16. 4. 2002.

V apríli 2002 Krajský súd v Košiciach predložil celý konkurzný spis Najvyššiemu súdu SR. Želba doplnila návrh na vyrovnanie.

V máji 2002 Krajský súd v Košiciach na základe žiadosti Želby predĺžil ochrannú lehotu pred exekúciami do 22. septembra 2002. Želba dostala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach nie sú vylúčení z konkurzného konania. Želba dostala uznesenie Krajského súdu, ktorým zamieta návrh na vyrovnanie. Firma Final Invest, o. c. p., Bratislava, podala na Krajský súd v Košiciach návrh na konkurz pre pohľadávku vo výške 3,14 mil. Sk, ktorú odkúpila v marci.

Dňa 3. 6. 2002 Krajský súd zamieta návrh na zbavenie funkcie predbežného správcu. V ten istý deň vyhlasuje konkurz na Želbu a ustanovuje správcu konkurznej podstaty.

Z uvedenej chronológie podľa manažmentu Želby vyplýva, že ide od začiatku o účelový postup a do ustanovenia predbežného správcu, čiže 7. 2. 2002 na Krajský súd v Košiciach bol len jeden špekulatívny návrh na konkurz. Po ustanovení predbežného správcu a právnych krokoch Želba ďalšie návrhy na konkurz považuje takisto za účelové, pretože nadobúdateľom pohľadávok bol známy stav v spoločnosti a museli si byť vedomí, že ako ostatní (neoddelení) veritelia v prípade konkurzu nebudú vyrovnaní. „Podľa nášho názoru ide evidentne

o zneužitie zákona

o konkurze a vyrovnaní,“ tvrdí V. Král. „Argument Krajského súdu v Košiciach, že Želba nie je schopná prevádzkovať podnik v zmysle predmetu činnosti, je účelovým argumentom,“ pokračuje a dodáva, že Želba do ustanovenia predbežnej správkyne prevádzkovala podnik v zmysle predmetu činnosti v normálnom režime a s veriteľmi mala dohodnutý spôsob riešenia záväzkov. Prenájom menšej časti podniku v Rudňanoch a Švábovciach bol len reakciou na okamžité exekúcie sociálnych a zdravotných poisťovní, výrazné zneistenie obchodných partnerov, podstatné sprísnenie platobných podmienok a existujúce konkurzné konanie. „Prenájom bol jediným riešením na zachovanie kontinuity výroby z obchodu a ochrany majetku, pričom majetok nebol prevedený, ale bola zachovaná jeho hodnota.“

Ladislav Kulik