Z koruny berie 52 halierov

Nepriame dane odkroja z našej čistej mzdy vyše 21 percent

Zamestnanec sa spravidla nedozvie celú pravdu o tom, koľko za jeho pracovný výkon zaplatí zamestnávateľ. Ten odvádza navyše ešte 38 % z hrubej mzdy pracovníka ako poistné do fondov sociálneho zabezpečenia. Súčet hrubej mzdy a poistných odvodov tak predstavuje celkové mzdové náklady zamestnanca. Príliš vysoké odvodové zaťaženie na Slovensku, ktoré je dokonca najvyššie zo všetkých krajín OECD, je hlavným dôvodom vysokej nezamestnanosti. Pre túto príčinu sa mnohé firmy snažia nahrádzať prácu kapitálom. Jeho cena totiž postupne klesá a často predstavuje lacnejšie riešenie. Napríklad nákup dodatočného stroja alebo prístroja ako zamestnať ďalšieho pracovníka. Sprievodným znakom, o ktorom potom hovoria aj štatistiky, je rastúca produktivita práce, sprevádzaná vyššou mierou nezamestnanosti. Niektoré firmy však neinvestujú ani do výrobných prostriedkov, teda do lepšieho kapitálového vybavenia práce, ale nútia pracovníkov k vyšším výkonom na stávajúcom zariadení. Výsledkom je tiež zvýšená produktivita, ale aj

rast chybovosti

práce. Problém nezamestnanosti takéto zvyšovanie produktivity nerieši. Firmy neinvestujú do nových technológií, inovácie sa nestávajú motorom ekonomiky, a tak zvyšovanie produktivity je fiktívne, možno len dočasné a rozhodne nevedie ku konkurencieschopnosti. Priemerný zamestnanec môže na vlastnú spotrebu a úspory použiť menej ako polovicu celkových mzdových nákladov. Z každej koruny mu totiž štát odkrojí vyše 52 halierov. Z hrubej mzdy zaplatí zamestnanec poistné do verejných poistných fondov vo výške 12,8 %. Od tohto zníženého príjmu sa odpočíta nezdaniteľné minimum vo výške 38 760 Sk, prípadne ďalšie odpočítateľné položky. Z výsledného daňového základu sa vyráta daň zo závislej činnosti. Vrátane nezdaniteľného minima mu potom ostane tzv. čistý príjem. Celkové daňové a odvodové zaťaženie merané podielom čistého príjmu na celkových mzdových nákladoch zamestnanca tak v roku 2002 predstavuje až 52,5 %. Oproti roku 2001 sa znížilo o 0,3 %, ale v porovnaní s rokom 2000 vzrástlo o dva haliere z každej zarobenej koruny. Toto

zaťaženie práce

má na Slovensku katastrofálne dôsledky. Odrádza ľudí od práce a predražuje pracovnú silu, čo sa prejavuje v nižšej ochote zamestnávateľov zamestnávať. Jedným z prejavov tohto nezdravého systému je síce len odhadovaný, ale nepochybne značný podiel čiernej práce. V prípade, že by ľudia na Slovensku nepracovali vo veľkej miere načierno, podľa niektorých odborníkov, napríklad pracovníkov úradov práce, nebol by na Slovensku sociálny mier. Podľa nich ho v značnej miere zabezpečuje práve čierna práca, proti ktorej sa bojuje skôr len deklaratívne ako fakticky. Jej existencia tak štátu či politickým stranám v našich ekonomických podmienkach akoby vlastne vyhovovala, pretože na Slovensku je napriek vysokej miere oficiálnej nezamestnanosti relatívny sociálny pokoj. A najmä o to zrejme niekomu ide. Občana však

štát oberá

aj o ďalšie prostriedky, aby mal následne z čoho rozdeľovať, no nie vždy na jeho osoh. Ide o dane, ktoré zaplatia z majetku a úspor, dane z nehnuteľnosti, ale aj dane z pridanej hodnoty. Pričom za tovary a služby platia občania peniazmi, ktoré už raz boli zdanené. V tomto prípade môžeme hovoriť o nečistote čistej mzdy. Zo spotrebných výdavkov priemerného zamestnanca odkroja nepriame dane viac ako pätinu, čo možno vypočítať z podielu príjmov štátu z nepriamych daní na konečnej spotrebe obyvateľstva. Tento podiel podľa dostupných potvrdených údajov predstavuje 21,1 %. Neraz to teda s našimi peňaženkami vyzerá tak, že občan má až príliš limitujúcu možnosť narábať s vlastnými financiami podľa svojho uváženia.

Vladimír Turanský