Priateľské listy do Bieleho domu (17)

V piatok 24. mája, ktorý bol stým dňom od Piateho valného zhromaždenia Hospodárskeho klubu (NEF), sme začali uverejňovať myšlienky jeho členov na adresu Spojených štátov, prezidenta G. W. Busha a jeho administratívy. Tam sa vyrojili ako ohlas na obsah výročnej správy, aj tie o vzájomných slovensko-amerických reláciách a osobných kontaktoch, a preto im Hd vytvoril priestor. Po zverejnení všetkých došlých ohlasov budú doručené ako najdlhší list hlave iného štátu o tom, čím je blízky a podnetný pre jeho priateľov v centrálnej Európe. Dnes ponúkame časť myšlienok Františka Hirnera, konateľa a generálneho riaditeľa ZIPP Bratislava, spol. s r. o.

Ako vnímate pozíciu Spojených štátov vo svetovej politike?

F. Hirner: Za obdobie druhej polovice minulého storočia dosiahli Spojené štáty neuveriteľné postavenie na planéte Zem v konkurencii s Európou, Ruskom, Japonskom, pravdepodobne vďaka pochopeniu nutnosti komplexného prístupu k energetickým zdrojom a ľudskej inteligencie a ich optimálnej aplikácii v rozhodujúcich odvetviach svojej ekonomiky a bezpečnosti. Ak k tomu zoberieme do úvahy len o niečo viac ako 200-ročnú existenciu severoamerickej kultúry, je nad čím uvažovať a čo študovať.

Ktoré zahraničné akty administratívy prezidenta Spojených štátov G. W. Busha si ceníte najväčšmi a prečo?

F. Hirner: Ak pozorujeme správanie sa amerických prezidentov počas svojich volebných období, ale aj v perióde ich politického voľna, zostávajú po nich či už žijúce alebo vytesané pomníky. Kto iný sa tak správa k svojim prezidentom? Za svoju pronárodnú a proštátnu politiku, či už v domácich alebo zahraničných aktivitách si to iste v plnom rozsahu zaslúžia. Rovnako prezident G. W. Bush, od prvých chvíľ svojho pôsobenia v úrade prvého muža Spojených štátov, si získal obrovskú popularitu a podporu doma, ale aj v zahraničí za ochranu vlastných záujmov krajiny, ako aj bezpečnosti sveta, ktorý sa ustavične mení.

Čo je najdôležitejšie, respektíve najzaujímavejšie v slovensko-amerických reláciách z minulosti, dnes a v budúcnosti?

F. Hirner: Možno sa zmenia aj slovensko-americké vzťahy a relácie. Ak v minulosti chodili Slováci a Slovenky za existenciou do Ameriky, čo je dnes výborné, aspoň ich tam máme, tak možno sa dočkáme opačného efektu. Už aby väčšia skupina amerických podnikateľov bola u nás. Za ten čas sme sa tiež všeličomu podučili a mohli by to s nami tentoraz skúsiť na slovenskej časti zemegule. Veď schopnosti a invencia našich ľudí v Amerike sú azda dostatočne preukázané.

Spravidla vzťahy medzi konkrétnymi osobami sú najdôležitejšie pre vzájomné pochopenie sa ich domovských štátov. Máte taký príklad zo svojho života?

F. Hirner: Vzájomné ľudské kontakty a vzťahy sú predsa aj v známej skratke K + K + K symbolom na prvom mieste vo formulke - Kontakt, Kontrakt, Koňak. Môžem to potvrdiť z pôsobenia na nemeckom trhu na začiatku 90. rokov minulého storočia, keď na začiatku boli len nesmelé kontakty našich riaditeľov s nemeckými partnermi a neskôr nás pochvaľovali za naše konanie a reprezentáciu Slovenska celkom inak, ako sa písalo či píše v novinách o správaní sa vážených politikov.