Gabčíkovská karta je naším tromfom

Hoci sa v stredu návrh spôsobu privatizácie 49 % akcií Slovenských elektrární (SE), a. s., presunul z rokovacieho stola vládneho kabinetu na tento týždeň, či ho jeho členovia schvália, je stále otázne. Dôvodov je viacero. Jednak sa SE nachádzajú v zložitej situácii. Podpísala sa pod ňu potreba investovať do dostavby Mochoviec a do zvyšovania bezpečnosti existujúcich jadrových zdrojov. Ďalej tiež nevyhnutnosť ekologizácie výroby v tepelných elektrárňach a najmä zdeformovanie cien elektrickej energie, ktorých zreálňovanie sa najmä v minulom volebnom období z populistických dôvodov stále odkladalo „na potom“. V súčasnosti má základné imanie SE hodnotu 38 mld. Sk. Výška úverov je 58 mld. Sk, z toho na 28 mld. Sk pôžičiek garantuje štát zárukami. Ich splácanie môže ohroziť nielen predčasné odstavenie najefektívnejšieho zdroja - Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, ale i stále diskutované odčlenenie energetickej časti Vodného diela Gabčíkovo (VDG) z majetku SE. Ako nám potvrdil aj minister hospodárstva Ľ. Harach, odčlenenie je stále otvorené. Podľa neho z platnej medzištátnej zmluvy medzi ČSSR a Maďarskom z roku 1977 vyplýva, že VDG musí zostať majetkom štátu a SE sa predsa idú privatizovať. Z informácii, ktoré sa nám podarilo zistiť, vyplýva, že s odčlenením VDG nesúhlasia veritelia SE. Vedeniu SE sa koncom minulého roka v rámci reštrukturalizácie (SE sa rozčlenili na tri subjekty - Slovenskú energetickú a prenosovú sústavu, Tepelnú energetiku Košice a Slovenské elektrárne, ktoré zastrešujú všetky výrobné zdroje) len veľmi ťažko podarilo získať súhlasné stanovisko veriteľov. Dokonca s takým úspechom, že ani jeden nepožadoval okamžité vyplatenie úveru. No rokovania o ďalšom znížení základného imania pre VDG sa dosiaľ neposunuli dopredu. Pre

chýbajúci súhlas

veriteľských bánk sa nezrealizoval ani uvažovaný návrh výmeny Vodného diela Žilina za Gabčíkovo, ktoré je v majetku SE. Veď Vodné dielo Žilina predstavuje oproti Vodnej elektrárni Gabčíkovo len 10 % výkonu a má približne 12-krát vyššie náklady na výrobu elektriny. Ročná strata zo zámeny (ak sa neberú do úvahy 65-percentné odvody z tržieb) by pre Slovenské elektrárne bola až 3,4 mld. Sk. Summa summarum pri spomínanej zámene gabčíkovskej elektrárne za Vodné dielo Žilina by teda SE dostali majetok, ktorý neprodukuje zisk. Tretím nebezpečenstvom, ktoré môže mať negatívny vplyv na hospodárske výsledky SE, a tým aj na schopnosť splácať úvery a v konečnom dôsledku na záujem potenciálnych investorov, je prirýchle otvorenie trhu s elektrinou do zahraničia. V prípade, že by už od januára vstúpil do platnosti pôvodný návrh vyhlášky MH SR, mohli by mať SE vážny problém s odberom svojej produkcie. Vyhláška (ešte nie je, našťastie, schválená) navrhovala, aby už od budúceho roka mohli odberatelia s ročnou spotrebou nad 40 GWh doviezť až tretinu svojej produkcie zo zahraničia. Proti takému zneniu sa logicky SE ostro postavili. Východiskom by pre SE jedine bolo

odstaviť zdroje,

ktoré na výrobu využívajú domáce hnedé uhlie. V porovnaní s jadrovými či vodnými elektrárňami je v nich výroba elektriny najdrahšia. Paradoxne pritom valné zhromaždenie SE zaviazalo vedenie spoločnosti odobrať od baníkov zvýšené množstvo hnedého uhlia, a tým vlastne vyprodukovať pre spoločnosť ďalšiu stratu. Ak by sa však manažment SE chcel správať ako správny podnikateľ, čo po privatizácii bude zrejme nevyhnutné, a uvedené zdroje odstaviť, do popredia by zasa vystúpil sociálny aspekt. Ďalším dôvodom, ktorý určite ovplyvní verdikt vlády k postupu privatizácie SE, sú blížiace sa voľby. Predstavitelia MH SR síce deklarujú, že medzinárodný tender sa vypíše ešte koncom júla, ale mnohí zainteresovaní o dodržaní tohto termínu pochybujú. Aj keď sa však tender vypíše, súčasná vládna garnitúra už necháva finále privatizácie SE - čiže konkrétne vypracovanie hĺbkových auditov, predloženie záväzných ponúk a výber víťaza tendra - na budúcej vláde. No v čase, keď si každý prihrieva vlastnú stranícku polievočku, visí otáznik aj nad hladkým dosiahnutím konsenzu. Privatizačný poradca vlády spoločnosť PricewaterhouseCoopers navrhla viacero variantov privatizácie SE. MH SR napokon uznalo argumenty odborníkov z radov energetikov a prikláňa sa k variantu, aby sa SE privatizovali ako celok, ale... Ale lobistických skupín, ktoré presadzujú privatizáciu jednotlivých zdrojov a nie SE ako celku, je viac a vytrvalo sa snažia presadzovať svoje záujmy. Pomôcť im v tom môže práve gabčíkovská karta. Ako? V hre je stále návrh, aby sa SE

rozdelili na dve

dcérske spoločnosti. Jedna z nich by zostala 100-percentným vlastníctvom štátu a okrem jadrových zdrojov by sa do nej včlenila aj energetická časť - Elektráreň Gabčíkovo. Zvyšné elektrárne by sa ponúkli do privatizácie, čím by uvedené záujmové skupiny dosiahli svoj zámer. Vo vzduchu však visí vyše 7 mld. Sk (suma za predčasné splatenie úverov v súvislosti so znížením aktív SE). Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry tvrdia, že chcú rozhodnúť o postupe privatizácie SE tak, aby aj v dlhodobom horizonte znamenala prínos pre ekonomiku SR. Nik však nehovorí o tom, že privatizačný poradca s medzinárodným kreditom PricewaterhouseCoopers (PwC) mal dávno rokovať s maďarskou stranou ( samozrejme, aj s kompetentnými zástupcami vlády SR) o spornom bode uvedenej medzištátnej zmluvy a o Elektrárni Gabčíkovo dať vláde jednoznačnú odpoveď. Chceme vari na medzinárodnej úrovni tvrdiť, že Maďarsko je proti privatizácii? Veď keby v tomto bode bolo jasno, lobistom presadzujúcim privatizáciu jednotlivých zdrojov by ubudol z rúk silný tromf.

Zdena Rabayová