Na západnom fronte nič nové

V Seville odznelo sedemdesiatpercntné áno rozšíreniu

Ani v čarovnej Seville, počas summitu prezidentov a predsedov vlád Európskej únie sa kandidáti na vstup nedočkali magickej formulky: „Vstup do únie povolený dňa toho a toho...“ A to aj napriek tomu, že španielsky premiér José Maria Aznar, ktorého krajina predsedala únii prvých šesť mesiacov tohto roka, pred summitom vážne sľuboval, že do záverov sevillskej deklarácie sa pokúsi presadiť konkrétnejšie termíny na podpis prístupovej zmluvy do 31. marca 2003 a vstup nových krajín k 1. januáru 2004. Opäť raz kompromis. Lídri EÚ sú vôbec skúpi na konkrétne a záväzné deklarácie, už sa nehlásia k eurooptimizmu ich predchodcov z polovice deväťdesiatych rokov, podľa ktorých už EÚ mala byť dávno „tučnejšia“ o nové krajiny severne, východne a južne od Viedne. Z hľadiska rozširovania únie začiatok nového milénia je v duchu hesla „step by step“, krôčik za krôčikom. Pre kandidátov to síce vždy znamená skôr áno ako nie, ale nikdy to nie je nič definitívne. Premiéri štátov Vyšehradskej štvorky (SR, ČR, Poľsko a Maďarsko), podobne ako aj predstavitelia ďalších kandidátskych krajín do EÚ však zo Sevilly odchádzali spokojní, hoci tam prichádzali trochu aj s obavami. Spokojní už aj preto, že oproti predošlým summitom EÚ (vo švédskom Göteborgu a belgickom Laekene) posun vpred nastal v tom, že sa odsúhlasil vopred stanovený harmonogram rozširovania EÚ (31. marec 2003 a 1. január 2004) a odznelo desať konkrétnych mien kandidátskych krajín, ktoré však - opäť zahmlenie budúcnosti - musia byť na to „dostatočne pripravené“. Pre Slovensko, ČR, Poľsko, Maďarsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Cyprus a Maltu je to ÁNO, ale iba také, no, dajme tomu, sedemdesiatpercentné... Bulharsko s Rumunskom, aj v Seville pochválené za pokrok, sa môžu tešiť na euroobčianstvo najskôr až niekedy v roku 2007. Pre prvých desať krajín sú majákom potvrdzujúcim splnenie eurovízií slová dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena, ktorý zdôraznil, že jeho krajina, preberajúca polročné predsednícke žezlo EÚ, urobí maximum pre to, aby sa kolík štafety rozširovania únie už nepodával z predsedníckej krajiny na inú a aby sa proces negociácie do konca tohto roka naozaj ukončil. Už definitívne.

Termín definitívne však v politike neplatí. Politika je totiž o prispôsobovaní sa novým a novým skutočnostiam, a tie do konca roka ešte môžu nastať. Aj tentoraz teda treba viac realizmu ako optimizmu. Najmä keď euronadšenci s obavami sledujú, či Íri aj po druhý raz odmietnu Zmluvu s Nice a ešte viac otázok si kladú v súvislosti so septembrovými celonemeckými voľbami. Nemecko sa v Seville totiž presadilo ako silná a vplyvná krajina EÚ a s pomocou nemenej silného a vplyvného Francúzska zamiešala karty v jednom z najcitlivejších sektorov europolitiky - poľnohospodárstva. Povestný dvojzáprah eurointegrácie (ktorý preslávil tandem Francois Mitterand a Helmut Kohl) tentoraz skôr brzdí. Veď ide o peniaze. Tým sa však zvyšuje priepasť medzi historickými sľubmi o jednote kontinentu, ktoré dal Západ východnej a strednej Európe a medzi celkom prízemnými otázkami, kto za čo a koľko zaplatí. Bohaté štáty (najmä Nemecko), ktoré najviac prispievajú do pokladnice EÚ, chcú iný model prerozdeľovania financií, sťažujú sa, že subvencie novým východným členom budú veľmi vysoké, že na to budú doplácať. Akoby sa na Západe zabudlo, že otvorenie trhov stredo- a východoeurópskych krajín dalo zarobiť hlavne západniarskym firmám a koncernom. A tak sa v Seville zrodil ďalší kompromis, vraj dočasný. V snahe nepohnevať si na summite Nemecko, problematika priamych platieb pre poľnohospodárov z kandidátskych krajín sa odsunula na začiatok novembra, hoci to Španieli chceli vyriešiť už v októbri. Od začiatku novembra do konca decembra, keď sa má v Dánsku definitívne rozhodnúť o mennom zozname budúcich nových členov únie však bude minimálny čas pre kandidátov na ostrejšie výhrady voči tomu, čo sa im ponúkne. A tak sa priam núka scenár, že budú musieť brať to, čo bude, aj keď to bude málo či priam almužna. A bez reptania, lebo ďalší, rozhodujúci summit bude klopať na dvere. A v duchu doterajšej komunitárnej politiky si budeme môcť povedať: Na západnom fronte nič nového.

Iaromír Novák

Aznar je spokojný

Španielsko počas predsedníctva v EÚ splnilo dobre zverené úlohy, hoci podmienky pre jeho činnosť neboli ľahké, uviedol včera španielsky premiér José María Aznar počas vystúpenia v parlamente. Pripomenul, že Madrid prevzal predsedníctvo v období poznačenom vývojom po teroristických útokoch v USA a nižším hospodárskym rastom. Takisto musel robiť všetko pre postupovanie podľa harmonogramu stanoveného pre rozširovanie únie, čo mu komplikovali voľby vo viacerých krajinách EÚ. Zložitá bola v čase španielskeho predsedníctva aj medzinárodná situácia poznačená krízou na Blízkom východe, v Argentíne, Venezuele či Kašmíri. Ani tieto prekážky však podľa Aznara nezabránili španielskemu predsedníctvu dosiahnuť zásadné pokroky v napĺňaní stanovených cieľov v jednotlivých prioritách v boji proti terorizmu, zavádzaní eura, rozširovaní EÚ, modernizácii ekonomiky a diskusii o budúcnosti Európy.

(TASR)