Výzvou je už tridsaťtisíc

Asi sa nepoučíme, strácame trhy bez toho, aby nás to bolelo

V minulom roku využilo služby ubytovacích zariadení celkovo 1,22 milióna zahraničných turistov, pričom v posledných piatich rokoch podľa štatistických údajov prekročili počet 30-tisíc ročne len turisti z ôsmich krajín (zahraničný turista podľa medzinárodne uznávanej definícií je osoba, ktorá sa zdržala na území druhého štátu viac ako 24 hodín a použila ubytovacie zariadenie). Medzi nimi sú susedné štáty a k nim sa priraďuje svetový líder v cestovateľskej aktivite svojich obyvateľov Nemecko. Minulý rok sa k skupine pridalo aj Taliansko a nebyť udalostí 11. septembra, hranicu 30-tisíc turistov by prekročili aj turisti z USA. V tejto súvislosti cestovný ruch ako faktor mieru nadobúda svoj plný význam. Mier a bezpečnosť sú základnými podmienkami jeho rozvoja. Vstup Slovenska do Európskej únie dáva predpoklady na zvýšenie návštevnosti z EÚ, ale aj neeurópskych krajín, ktoré do Európy bežne prichádzajú. Návštevnosť treba však vidieť v širších súvislostiach. S prípravou kandidátskych krajín na vstup do EÚ sa pripravujú podmienky na presun schengenskej hranice, a to so sebou prináša aj sprísnenie podmienok

hraničnej kontroly

zo štátov, ktoré k Schengenskej dohode dosiaľ nepristúpili. Pre cestovný ruch to znamená veľkú „boľačku“ vo forme administratívnych obmedzení - vízovej povinnosti pre všetkých návštevníkov z takto postihnutých krajín. Medzi nimi sú i Ukrajina a Rusko, ktoré v minulosti patrili medzi krajiny, z ktorých návštevnosť Slovenska presahovala už spomínanú hranicu 30-tisíc turistov ročne. Táto hranica je skutočne magická, pretože v posledných štyroch rokoch ju ročne dosiahli turisti len zo šiestich štátov. Indikuje, že ako Slovensko sme sa na týchto zahraničných trhoch dokázali presadiť, no nepotvrdzuje, že sme sa dokázali aj udržať. Z hľadiska medzinárodného hodnotenia stavu odvetvia je pozitívne, že globálne ukazovatele rastú, a to v niektorých prípadoch dokonca rýchlejšie, ako je európsky priemer, ale z hľadiska pohybu budúcich turistických prúdov zostáva nedocenená návštevnosť z krajín strednej a hlavne východnej Európy. Táto vytvára oveľa lepšiu bázu na

rast výkonov

v budúcnosti, oveľa lepšiu, ako je báza, ktorú tvoria štáty EÚ a ekonomicky vyspelé štáty sveta. U turistov z týchto štátov totiž prednostne rastie potreba osobnej bezpečnosti a zvyšujú sa nároky na kvalitu životného prostredia a, žiaľ, Slovensko z tohto hľadiska dodnes nemá vo svete takú reputáciu, aby ako krajina sa stala v krátkom čase príťažlivou a konkurenčne silnou turistickou krajinou. V porovnaní s rozlohou takými veľkými trhmi, ako je Ukrajina a Rusko, skôr strácame, ako získavame. Vládna politika v tomto smere má veľké medzery. Cestovný ruch, to nie je len balenie kufrov, je to celé odvetvie, ktoré spolu s kultúrou bude v 21. storočí zohrávať v ekonomike dôležitú úlohu. Prognózy hovoria o ich priemernom 10-percentnom podiele na tvorbe HDP, o veľkých a nových šanciach na riešenie zamestnanosti obyvateľstva. Šance patria len tým, ktorí ich nepremárnia.

Rudolfa Vallová