Šanca pre služby a trh práce

Budú úverové, sporiteľné, medicínske či školské družstvá?

„Výzvy a šance, ktoré nám súčasná situácia v podnikaní a zamestnanosti ponúka, sú hodenou rukavicou, ktorú musí niekto zodvihnúť. Či to budú práve družstvá, ukáže čas, no svet im dal jednoznačne zelenú. A to aj prostredníctvom dvoch dokumentov. Rezolúciou číslo 127, ktorú Medzinárodná organizácia práce schválila pred niekoľkými dňami. Jej cieľom je podpora družstevnej formy podnikania a odstránenie akýchkoľvek diskriminácií a obmedzení, ktoré by jej mohli byť kladené oproti iným typom spoločností. Ale aj Štatútom Euro-družstva, schváleným Európskou komisiou 3. júna tohto roku. Umožňuje, aby družstvá mali rovnaké podmienky na podnikanie v celej Európe a mohli fúzovať či zakladať dcérske spoločnosti aj v iných štátoch, než je ich krajina pôvodu. Na riešenie problémov zamestnanosti sú teda družstvá bezpochyby jedným z vhodných prostriedkov,“ uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev Ing. Marián Rybár. Ako povedal, úroveň zamestnanosti je jedným z hlavných ukazovateľov úspechu hospodárstva každej krajiny. Práca je totiž bezpochyby jedným zo základov spokojnosti občanov a tým i stability štátu. „Na Slovensku už dlhšie zápasíme s problémom nedostatku pracovných príležitostí. Ak si však bližšie všimneme vývoj nezamestnanosti za uplynulé dva roky, dá sa

z neho vyčítať,

že v piatich z ôsmich krajov Slovenska nastal medziročný nárast evidovaného počtu nezamestnaných.“ Podľa M. Rybára s naším vstupom do EÚ zákonite ruka v ruke pôjde aj rast cien tovarov a služieb, pracovnej sily nevynímajúc. Ak sú teda už v súčasnosti problémy s pracovným uplatnením sa, najmä problémových skupín, v budúcnosti môžeme očakávať zhoršenie tohto stavu. „Na um mi prichádza známe príslovie - Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. A práve v ňom môžeme nájsť jeden z pilierov družstevníctva, ktorým je svojpomoc.“ Predseda SZVD zdôrazňuje, že čoraz vyššie percento obyvateľstva je aj v západných krajinách odkázané na sociálnu pomoc. „Tam, kde štát nedokáže v stopercentnej miere uspokojiť tieto potreby,

vzniká priestor

na družstevné podnikanie. V Európe sa v poslednom čase rozšíril pojem sociálna alebo solidárna ekonómia. Jeho pôvodom je Francúzsko, ale rýchlo sa šíri aj v rámci ostatných krajín Európy. Hlavnými nositeľmi sú združenia, nadácie, vzájomné podporné a poisťovacie spoločnosti, ale aj družstvá. Aj vďaka svojmu pôsobeniu v mnohých medzinárodných organizáciách som mal možnosť oboznámiť sa so situáciou vo viacerých krajinách sveta, s názormi špičkových odborníkov na problematiku družstevníctva. Mnohí z nich a napokon aj samotná Európska komisia vo svojom dokumente, pripravovanom pre európske družstvá, čoraz viac uznáva schopnosť družstiev vytvárať vysokokvalitné a udržateľné pracovné príležitosti. Družstvá a sociálna ekonomika v širšom meradle sú teraz explicitne zaradené do hlavnej línie Európskej stratégie zamestnanosti.“ Na otázku,

akými cestami

by sa slovenské družstevné hnutie mohlo a malo vydať, M. Rybár hovorí, že na pomoc a podporu zamestnania a rozvoj podnikania plánuje Družstevná únia SR v spolupráci s Národným úradom práce založiť sedem družstevných regionálnych centier v Košiciach, Prešove, Trnave, Trenčíne, Banskej Bystrici, Nitre a v Bratislave. Od roku 2000 úspešne funguje družstevné centrum v Martine. „Veríme, že takýmto spôsobom sa budú dať lepšie spĺňať potreby a požiadavky jednotlivých regiónov a jednotlivcov.“ M. Rybár pripomenul, že v zahraničí fungujú aj také družstvá, o ktorých sa u nás zatiaľ

len hovorí. Napríklad družstvá zásobovateľov hlavných výrobcov áut v Japonsku umožnili malým subdodávateľom posilniť vyjednávaciu silu a pomohli im odstrániť výpadky pri dodávkach. V USA a Japonsku majú internátne družstvá, ktoré poskytujú veľa dôležitých

služieb študentom,

ako sú predajne s nižšími cenami, ubytovanie a poradenstvo. Jedno z najznámejších je Hardvardské študentské družstvo, ktoré má viac ako sto rokov. V kanadskom Quebecu družstvá podielnikov podnietili zamestnancov investovať do ich vlastnej spoločnosti a dať tak dohromady hlasovaciu silu. Sú však aj družstvá zaoberajúce sa elektronickým obchodom (E-commerce co-operatives), ktoré umožňujú malým remeselníckym podnikom a nezávislým remeselníkom vo Francúzsku a v Taliansku prístup na trh a predaj ich produktov na webovej stránke. Družstvá starostlivosti o deti majú vo Švédsku. Družstevné zdravotnícke organizácie poskytujú služby zdravotníckej starostlivosti takmer 1,4 miliónu amerických rodín. Sú tiež dôležitým odvetvím v Španielskej zdravotníckej starostlivosti. Existujú aj družstevné divadlá. V mnohých umeleckých a kultúrnych oblastiach umelci a účinkujúci vytvorili družstvá ako prostriedok

ukážky práce,

napríklad vo Francúzsku je viac ako 50 družstevných divadiel vrátane medzinárodne známeho Théâtre du Soleil (SND tiež pôvodne začínalo ako družstvo - pozn. Hd). Družstevná forma môže totiž zabezpečiť umeleckú slobodu. „V našich podmienkach považujeme za najvhodnejšie uplatniť úverové a sporiteľné družstvá. Prvým typom takéhoto družstva bol Gazdovský spolok Samuela Jurkoviča v roku 1845 a dobré skúsenosti v tejto oblasti majú družstevníci v Nemecku, Rakúsku, USA, Kanade, Japonsku či vo Francúzsku. Môžu to však byť aj družstvá v oblasti ochrany životného prostredia, družstvá v odvetví informačných technológií. Dobré skúsenosti v tom majú družstevníci v Anglicku a vo Francúzsku. Aktuálne sú medicínske družstvá. Výborné skúsenosti majú s nimi v Španielsku, Taliansku a v Brazílii. Prečo by nemohli existovať aj družstvá školských a predškolských zariadení tak, ako vo Švédsku a v Španielsku (Baskicko), ale aj starostlivosti o starých ľudí (Francúzsko, Španielsko a Taliansko). Družstevná forma podnikania by sa dala uplatniť pri

rozvoji turistiky

a agroturistiky, najmä v kúpeľných a podhorských oblastiach. Sú však aj ďalšie možnosti, ktoré nevyužívame. Napríklad družstvá zamerané na rozvoj kultúry, bytové družstvá mladých ľudí, ktoré by mohli využívať staré budovy v mestách a obciach, pričom dobré skúsenosti v tom majú družstevníci vo Fínsku. Družstevníci v Kanade nám môžu byť príkladom pri vytváraní družstiev pre živnostníkov, ktoré by efektívne zabezpečovali spoločné činnosti,“ konštatoval predseda SZVD.

Vladimír Turanský