UVäZNENIE V CHUDOBE?

Sú slová, pri ktorých mrzne úsmev na tvári. Sú vízie, ktoré schladia aj tie najhorúcejšie hlavy optimistov. V horúcom európskom lete mrazivé konštatovania na adresu európskej integrácie prináša britský denník Times. „Rozširovanie EÚ je obrovský a riskantný podnik, a to viac pre kandidátske krajiny ako pre úniu“, napísal včera britský denník. A to je len začiatok mrazivých úvah...

Podľa týchto novín únia pristupuje k otázke rozširovania veľmi zle, a to tak z hľadiska administratívneho, ako aj politického. Väčšina veľkých „hráčov“ EÚ už totiž rozšírenie nechce kvôli jeho financovaniu. Ani summit únie v Seville otázku financovania nevyriešil, len presunul na neskôr. Najmä Nemci chceli - a aj to dosiahli - aby sa kľúčové stretnutie odložilo na november. Kvôli týmto časovým posunom však kandidáti nebudú mať čas na rokovania, ak chcú uzavrieť všetky prístupové kapitoly do decembra. Budú postavení pred možnosť: berte alebo neberte, bez ohľadu na podmienky, ktoré môžu byť pre nich aj škodlivé. Všeobecne sa predpokladá, že sa rozhodnú ich prijať. Pre všetky kandidátske krajiny by bol krok späť obrovskou politickou stratou, ale existujú najmenej dva dôvody, pre ktoré by mohlo byť zotrvanie mimo únie menej nebezpečné než vstup za ponúkaných podmienok.

Prvým dôvodom je to, že sa stanú členmi len ako občania druhej kategórie. Nepríjemnou pravdou je, že bohatý Západ chce prístup k 107 miliónom spotrebiteľov, ale nechce ich mať za bránami EÚ. Druhým a presvedčivejším dôvodom je to, že ťarcha regulácií únie nových členov uväzní v relatívnej chudobe bez šance dobehnúť krajiny pätnástky. Bez týchto regulácií by boli kandidátske krajiny konkurencieschopnejšie. Ak bude Svetová obchodná organizácia riadne pôsobiť, ich prístup na trhy únie bude onedlho takmer taký, ako keby boli jej členmi. Samozrejme, krajina, ktorá sa obráti chrbtom k rozšíreniu, pocíti krátkodobý negatívny efekt na trhu s cennými papiermi a pri zahraničných investíciách. Ak sa však z nich stanú krajiny s vhodnejšími podmienkami na podnikanie, investori sa skoro vrátia. Denník Times si kladie otázku, či by to občania pochopili a hneď si na ňu odpovedá: treba im začať hovoriť pravdu, a potom sa uvidí.

Ďalšou otázkou, a tú si musíme položiť my (a ostatné kandidátske krajiny) je to, či sme na takúto pravdu vôbec pripravení. Priveľa plánov, snáh, pocitov, snov a financií sme už do spoločného európskeho domu investovali. A priveľa politiky. Desaťročie z najnovších národných dejín. Neradi by sme sa dozvedeli, že všetko to bolo zybtočné.

Iaromír Novák, TASR