Vízia z Ružovej záhrady

Je Bushov prejav víťazstvom Šarona alebo regiónu?

Niektorí považujú pondelkový prejav prvého muža USA za alternatívny plán na budúce usporiadanie Blízkeho východu, iní za jeho osobný názor. Rovnako tak sa delia aj priaznivci a kritici tejto vízie, ktorú Bush po predpoludňajšej bežeckej „prechádzke“ vyslal popoludní z Ružovej záhrady Bieleho domu. Podľa neho „Washington bude podporovať vytvorenie samostatného palestínskeho štátu v tom prípade, ak si Palestínčania nájdu iných vodcov, ak reorganizujú svoje inštitúcie a vyriešia svoje spory so susedmi“. Posolstvo je celkom jasné, ale, pravda, nie bez otáznikov. V prvom rade Bush sa vyjadril za „provizórny“ štát vytvorený do 18 mesiacov s „novým“ vedením. Ak teda väčšina európskych štátnikov zobrala pozitívne odkaz z Ružovej záhrady, nedíva sa naň aj cez ružové okuliare. Ruský prezident V. Putin, komisár EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť EÚ J. Solana, ba aj francúzsky šéf diplomacie D. de Villepin sú len traja z mnohých, ktorí priamo odmietli odstavenie J. Arafata z politiky, čím sa pridali k názoru hlavného palestínskeho vyjednávača S. Iríkata: „Palestínsky prezident je vodcom palestínskeho ľudu. Je na Palestínčanoch, aby si vybrali svojho vodcu.“ Ak hovoríme o budovaní demokracie, malo by to platiť (voľby sú vypísané na začiatok budúceho roka).

Prečo teda Bush zdramatizoval svoj prejav a nepriamo splnil prianie izraelského premiéra A. Šarona volajúceho po hĺbkových reformách vedenia bez záujmu o voľby? Veď keď si spomenieme, americký prezident ešte v predchádzajúcom vyhlásení k blízkovýchodnému regiónu začiatkom apríla neodmietal, že by USA nepovažovali Arafata za legitímneho palestínskeho vodcu. A zrazu po raňajšom joggingu si prezident zavolá poradkyňu pre bezpečnostné otázky C. Riceovú, aby zmenil text vyhlásenia s tým, že pribudol odsek o nahradení Arafata prijateľnejším vedením: „Apelujem na palestínsky ľud, aby si zvolil nových vodcov, ktorí nebudú skompromitovaní terorom. Apelujem na nich, aby si vybudovali demokraciu založenú na tolerancii a slobode. Ak aktívne budú Palestínčania napĺňať tieto ciele, potom Amerika a svet bude aktívne realizovať toto ich úsilie.“ Verme, že USA nechceli byť jednostranné, aj keď izraelský denník Jediot Achronot si okamžite neodpustil šťavnatú poznámku na margo prezidenta G. W. Busha, že „Likud má nového člena“.

Hoci šéf Bieleho domu hovoril o možnosti dvoch štátov v bezpečných hraniciach, čo sa víziám EÚ približuje, tiež z textu tentoraz zmizla zmienka o práve utečencov na návrat, o akejkoľvek povinnosti Izraela stiahnuť sa z okupovaných území, teda nie ani priamo na hranice spred roku 1967, či usporiadania medzinárodnej konferencie, čo Európa považuje za východiskový bod. V texte zostal len boj proti terorizmu a pomoc provizórnemu štátu s novým vedením aj prostredníctvom Svetovej banky či MMF. A to je veľmi podobné riešeniu z Afganistanu. Z dosadeného vedenia vonku sa stalo neskôr oficiálne s potvrdením zvnútra. Keďže iný kandidát nebol, ľudia vo voľbách veľký výber nemali. Z tejto strany je to pre Izrael skutočne ružová vízia. Napokon, tým sa po prejave izraelskí najvyšší predstavitelia ani netajili. Nik vlastne dopredu nevie stanoviť, aká vlastne má byť hĺbka reforiem, aby sa dalo povedať, že administratíva a vedenie sú zreformované a ako poznamenáva denník The New York Times, jasné nie je ani to, kto bude posledným „sudcom“ - či USA, OSN, Izrael alebo niekto iný.

Tak nevedno, či je to naozaj aj ružová vízia.

Slávka Blazseková