Euro má prednosť pred úniou

Peniaze štátneho rozpočtu nemôžeme do nekonečna prejedať

Národná banka Slovenska (NBS) v Aktualizovanom menovom prehľade na rok 2002 počíta s vyšším deficitom bežného účtu, ako pôvodne prognózovala. V menovom prehľade na tento rok očakávala deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni 81,2 mld. Sk (7,9 % HDP), toto číslo však upravila najmä vzhľadom na vývoj zahraničného obchodu na 85,9 mld. Sk (8,3 % HDP). Pri aktualizácii očakávaní vychádzala z vývoja hlavných ukazovateľov v roku 2001 a v prvom štvrťroku 2002. Ten ukázal nižší objem vývozu, ako NBS predpokladala, najmä v dôsledku nízkej ceny ropy. Tá sa neskôr premietla „nielen do vývozu surovín, ale aj do niektorých chemických výrobkov, vyššieho dosahu recesie na vývoz polotovarov, hlavne železa a ocele, a predovšetkým ďalšieho oddialenia zvýšenia výroby v automobilovom priemysle“. Medzi ďalšími dôvodmi NBS spomenula aj vývoj kurzu slovenskej koruny. Podpredseda Združenia za ekonomickú prosperitu Slovenska Jozef Chajdiak včera vyslovil vlastný odhad: USD bude asi naďalej klesať, naopak, EUR pôjde hore. Potreba

zbaviť sa koruny,

zaviesť urýchlene euro aj na Slovensku považuje vzhľadom na stále slabnúcu slovenskú menu tak naliehavý krok, „že by sme naň mali klásť väčší dôraz ako doteraz a dokonca ho presadzovať rýchlejšie ako samotný vstup do Eړ. Položil si otázku: Načo nám je slovenská koruna, keď nás ťahá ku dnu?! V odpovedi vyjadril presvedčenie, že Európska centrálna banka nás „ukočíruje“ lepšie ako NBS. Zavedenie eura pritom nevníma ako prechádzku na belasom Dunaji. Západné ceny prídu ihneď, západné platy až s meškaním. Dovtedy nás to bude určite bolieť, povedal J. Chajdiak. Za nevyhnutnú podmienku vstupu SR do EÚ považuje viac ako trojpercentný rast HDP. Naopak, ak bude výkonnosť slovenskej ekonomiky len v doterajšom intervale od 0 % do 3 %, nepôjde o rast, ale o prehlbovanie zaostávania za vyspelou Európou. „Ak chceme dobiehať vlak uháňajúci rýchlosťou 80 km/hod., šesťdesiatka na tachometri nám nepomôže.“ Centrálna banka počíta s ročným tempom rastu HDP v stálych cenách o 3,5 až 3,8 %. Výhľad na roky 2003 až 2005 počíta s postupným zrýchľovaním tempa rastu HDP zo 4,1 % na 4,6 %. Združenie za ekonomickú prosperitu základ úspechu po jesenných voľbách vidí vo vyrovnanom štátnom rozpočte. Na poznámku Hd, že väčšina transformujúcich sa krajín, ale aj štandardných západných ekonomík kalkuluje s určitým deficitom štátneho rozpočtu, J. Chajdiak zdôraznil, že na vyrovnaný štátny rozpočet je „jednoduchý“ recept: štátna správa

musí schudnúť

na polovicu súčasného objemu. Peniaze štátu nemôžeme prejedať. Na mysli má predaj 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, kde sme o 80 mld. Sk prišli už v roku 2001 na dlhoch štátu, pritom „šenkár vie veľmi dobre, koľko dal na borg a kedy začať pýtať zaplatiť za sekeru“, a zvyšných 50 mld. Sk minieme v tomto roku. To musí konečne skončiť, ináč skončíme my a tento štát. V oblasti verejných financií aj NBS poukazuje na riziko vyplývajúce z použitia niektorých privatizačných príjmov, „ktoré sa môžu premietnuť v stimulácii domáceho dopytu v rozsahu 6 až 20 mld. Sk“, pričom NBS na rok 2002 uvažuje s vplyvom 10 mld. Sk. „J. Chajdiak je ochotný akceptovať schodkový rozpočet len vtedy, keď budeme investovať. „Rozhodne je dobré, že začneme stavať dom, aj keď si na takúto investíciu požičiame.“ Zároveň dáva do pozornosti overenú pravdu: Je lepšie požičiavať, ako si požičiavať. Tohtoročný deficit verejných financií SR by v žiadnom prípade

nemal prekročiť

4,5 % HDP. Z pohľadu vicepremiéra Ivana Mikloša „je to úroveň, ktorá neohrozuje ekonomickú stabilitu, nevyžaduje si zmenu v úrokovej politike centrálnej banky a nevytvára tlak na menu“. Deficit nad pôvodne stanovený rámec by sa mal pohybovať v rozpätí 8 až 10 mld. Sk, a nie ako predpokladalo pred časom ministerstvo financií, ktoré ho odhadovalo na 25 mld. Sk. V oblasti príjmov pôjde o výpadok 5 až 7 mld. Sk oproti rozpočtu a o 3 mld. Sk sa pravdepodobne prekročia výdavky. Podmienkou je však dodržanie úloh v oblasti vyššieho výberu daní a pod. Podpredseda pre ekonomiku v strane Smer Milan Murgaš si myslí, že zastaviť „chaos“ v ekonomike a hlavne vo verejných financiách bude musieť až vláda, ktorá vzíde po jesenných parlamentných voľbách. V rámci „100 rozhodnutí za 100 dní“ navrhuje Smer predovšetkým novelizáciu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, rozpočtové provizórium na budúci rok v prípade, že súčasná vláda zostaví nereálny rozpočet a naštartovanie reformy financovania odvetví verejného sektora. Podľa M. Murgaša vláda zostavila tohtoročný rozpočet len na tri štvrte roka, akoby ho chcela minúť do septembra. Jeho celkový deficit prevýši 55 mld. Sk.

Tibor Bucha