Liberalizácia áno, no vždy s rozumom

Liberalizácia elektrického sektora v Európe a vo svete znamená, že z prevažnej časti doteraz integrálne organizovaných energetických spoločností sa vyberajú monopolné časti, ktoré si štáty spravidla ponechávajú. Ide napríklad o prenosovú vysokonapäťovú sústavu. Tie časti energosústav, ktoré sú schopné byť vystavené konkurencii, sa privatizujú, aby sa mohli prejaviť účinky podnikania aj v tomto sektore. Preto sa všeobecne pristupuje k oddeľovaniu výroby a prenosových sústav. V Európe sa tento trend v podstate začal po vydaní smernice európskeho spoločenstva v roku 1996, ktorá hovorí o liberalizácii. Poskytla široké mantinely, pričom zo začiatku sa hovorilo o tom, že oddelenie je požadované v oblasti účtovníctva, manažovania a prípadne aj v právnej oblasti. V poslednom čase dochádza k revízii smernice, pričom už je známy jej obsah, hoci novela ešte nebola vydaná. Z nej vyplýva snaha

o úplné oddelenie

konkurencieschopných a monopolných činností. Veľké spoločnosti v Európe, ktoré s tým majú značné objektívne problémy, napríklad Electricité de France, tiež pristúpili k účtovnému a manažérskemu oddeleniu prenosovej sústavy. V Anglicku došli zatiaľ pri tomto oddelení najďalej. Vytvorili tam prenosovú sústavu, ktorú vlastní asi 800-tisíc akcionárov. Ide o neziskovú organizáciu, ktorá dovoľuje len malý profit, ale peniaze do nej sú dobre uložené. Pomerne silno liberalizovaným územím v oblasti energetiky je Škandinávia, kde existuje už tzv. burza elektriny, do ktorej všetci výrobcovia ponúkajú svoju energiu. Aj spotrebitelia na Slovensku si môžu, aj keď len veľmi obmedzene, vybrať svojho dodávateľa. Ide o dlhšie trvajúci proces, ktorý nemožno uskutočniť okamžite, ale len istým postupom. Od januára 2002 môžu si odberatelia, ktorí majú ročnú spotrebu viac ako 100 gigawatthodín, vybrať svojho dodávateľa. Zatiaľ len z vnútorných možností krajiny, ktoré u nás momentálne predstavujú dvaja - Slovenské elektrárne a Paroplynový cyklus Bratislava. Táto možnosť bola teda aspoň

takto otvorená,

deklaratívne a ďalšie kroky sa plánujú od začiatkov nasledujúcich rokov. Napríklad od roku 2004 by si dodávateľov mali už určiť spotrebitelia s ročným odberom viac ako 20 GWh. V tom prípade by otvorenie trhu s elektrickou energiou na Slovensku predstavovalo 62 %. Cieľom je, aby si po vstupe do EÚ každý účastník tohto trhu mohol vybrať svojho dodávateľa. Ak napríklad niekto zistí, že vo Švédsku je taký, ktorý mu poskytne elektrinu lacnejšie ako iný výrobca, nemal by byť problém odoberať odtiaľ. Samozrejme, že takýto obchod nie je jednoduchý, problémy sú aj v prenosových trasách a napokon aj za prenos elektriny sa platí. Krajiny strednej a východnej Európy spolupracujú s Americkou energetickou asociáciou, pričom sa rozhodli, že tieto kontakty inštitucionalizujú. V marci tohto roka tak vo Varšave založili Medzinárodný inštitút pre rozvoj riadenia elektroenergetiky (EMDI). Slovenské elektrárne, ako aj ďalšie inštitúcie strednej Európy z Poľska, Rumunska, Bulharska. Viaceré sú pozorovateľmi v tejto organizácii. EMDI je

nezisková nadácia

amerických a európskych energetických spoločností a inštitúcií so sídlom v Poľsku. Zameriava sa na rozličné vzdelávacie akcie. Napríklad na šírenie moderných poznatkov o riadení elektroenergetiky. V rámci plánu aktivít nadácie na tento rok SE usporiadali v Bratislave medzinárodný seminár na tému liberalizácia európskych energetických trhov a ako sa na ňu najlepšie pripraviť. Cieľom podujatia, ktoré sa konalo včera i dnes, je identifikovať kritické procesy v meniacom sa konkurenčnom trhu s elektrickou energiou, priblížiť nové podnikateľské modely, ktoré si elektrárenské spoločnosti osvojujú, identifikovať stratégiu riadenia rizík v elektroenergetike a podobne. V jednej z prednášok zahraničného experta odznela myšlienka, že liberalizácia a privatizácia elektroenergetiky veľmi

úzko súvisia,

ale vždy treba mať na pamäti ekonomické dôsledky, aby tento proces bol v konečnom dôsledku na prospech ľudí. Za privatizáciou elektroenergetiky by sa nemalo vidieť len momentálny finančný prospech z predaja, ale aj ďalšie, dlhodobé ekonomické súvislosti.

Vladimír Turanský

Otváranie trhu s elektrinou v SR

(harmonogram)

Od roku 2002 (január)

Odberatelia s viac ako 100 GWh odberom ročne

(14 odberateľov)

2003

S viac ako 40 GWh odberom

(39 odberateľov)

2004

S viac ako 20 GWh odberom

(otvorenie trhu na 62 %)

2005

S viac ako 9 GWh odberom