Naše roky kapitalizmu

Bez radov, tuzexových bonov a výjazdných doložiek sú Slováci takmer trinásť rokov. Sú však príjmy lepšie, než za minulého režimu? Na kapitalizme sa podarilo mnohým ľuďom poriadne zarobiť, iní boj so zákonmi trhu prehrali. Summa-summarum: za trinásť rokov od tzv. zamatovej revolúcie môžeme tie profesie, ktoré „prišli“ k slušným platom, zaradiť medzi víťazov, a tých druhých medzi porazených. S rastúcou nezamestnanosťou svoj sentiment po socialistickom živobytí vyjadruje dnes stále viac a viac občanov. Strata sociálnych istôt postihla takmer všetky vrstvy. Je drahšie bývanie, náklady na dopravu, ošatenie i jedlo. A tých, ktorí dnes žijú s príjmami na hranici životného minima, pribúda. Kým v roku 1988 bol priemerný plat 3196 korún, dnes životné minimum predstavuje okolo 3400 korún, pravda, kúpna sila koruny je v súčasnosti celkom iná. Nožnice výšky príjmov a sociálneho postavenia sa už na Slovensku roztvorili: najvyššiu mzdu dosiahne podľa štatistických údajov štyridsaťročný muž pracujúci v Bratislave ako riaditeľ peňažného úradu. Najnižší plat dostane osemnásťročná nevyučená žena z východného Slovenska v textilnom priemysle. Rozdiel medzi nimi pritom bude mnohonásobok priemerného platu. Všeobecne platí, že na nový hospodársky systém najviac doplatili tí, ktorých povolanie patrilo v minulosti medzi najprestížnejšie, pričom dnes pre nich nie je uplatnenie, a v danom regióne je taká vysoká nezamestnanosť, že im ani prípadná rekvalifikácia nepomôže. Najvýrečnejším príkladom sú baníci, ktorí koncom osemdesiatych rokov poberali viac ako dvojnásobok vtedajšieho priemerného platu a dnes sa ich príjmy pohybujú ledva okolo celoštátneho priemeru. Zástupcovia tejto profesie navyše trpia tým, že banský priemysel mieri do útlmu. Na svoje terajšie postavenie sa môžu sťažovať aj ženy, ktoré boli vyučené na prácu v konkrétnom podniku v konkrétnom regióne, a dnes podnik skrachoval.

Príliš ružovú existenciu nemajú ani zástupcovia vedeckých profesií a tzv. inteligencia v štátnych a rozpočtových organizáciách. Ich možnosti sa síce po novembri podstatne rozšírili, avšak platové ohodnotenie ich vzdelaniu často príliš nezodpovedá. Napríklad nástupný (tzv. tabuľkový) plat mladého učiteľa, vrátane osobného ohodnotenia dnes neprevýši 6,5 tisíca korún hrubého. Oveľa lepšie nie je na tom ani začínajúci lekár. Pritom školy „chrlia“ ďalších a ďalších absolventov a štátna kasa je už takmer prázdna. Iba máloktorí z nich však nájdu prácu vo svojom odbore. Trh práce je totiž viacerými profesiami nasýtený a o nových asistentov, nižší manažment či absolventov právnických fakúlt už nie je taký záujem ako pred desiatimi rokmi. Títo mladí ľudia potom problematicky zháňajú i zamestnanie, ktoré by zodpovedalo ich kvalifikácii: na vysnívaný post ich bez praxe nikto nezamestnaná a k určitým skúsenostiam sa musia prepracovávať od „najnižších priečok“. Tienistou stránkou fenoménu úspešnosti je skutočnosť, že mnohí dnešní boháči sa k svojim majetkom dostali nekalým spôsobom - aj vďaka legislatíve.

Eleonóra Bujačková

Priemerná výška hrubého mesačného platu vo vybraných profesiách

profesia rok 1997 (Sk) rok 1988 (Kčs)

riaditeľ firmy 57 400 7083

sudca 51 321 5229

pilot 34 218 4435

bankový úradník 22 090 3673

lekár 19 554 5062

novinár 17 500 4001

programátor 18 916 3425

hasič 16 272 3546

colník 14 772 3532

baník 12 520 7199

učiteľka 12 000 3593

Zdroj: ŠÚ SR