Občianske úvahy

Mnohí naši občania sú toho názoru, že demokratické mechanizmy riadenia spoločnosti na Slovensku zlyhali, prípadne majú ďaleko do plnej funkčnosti. Výrečné svedectvo o tom podávajú výsledky prieskumov, kde jednotlivci a inštitúcie sú spravidla ohodnotení zdrvujúco nelichotivou známkou. Nie sú zriedkavé prípady, keď politici tvrdia, že majú mandát na celé funkčné obdobie. Formálne možno majú, ale fakticky reálny mandát v dôsledku nedôveryhodnosti a praktizovanej politiky už v mnohých prípadoch dávno stratili. V Japonsku, v prípade obdobných káuz, aké sa prevalili Slovenskom, by nasledovalo niekoľko samovrážd tých, ktorí majú akúkoľvek zodpovednosť (riadiacu či politickú) a v ostatnom civilizovanom svete, ku ktorému sa snažíme pričleniť, demisie a trestné stíhanie. Na ilustráciu prípad z mája tohto roka z vyspelej kultivovanej demokracie. Britskí opoziční konzervatívci odvolali členku svojho tieňového kabinetu

za zlý vtip

s rasistickým podtónom. Hoci vtip na bankete vyvolal hurónsky smiech, nasledovala sťažnosť pred Komisiou pre rasovú rovnoprávnosť, a potom už ani ospravedlnenie poslankyni nepomohlo, a jej strane neostalo nič iné, len odvolať vtipkárku z funkcie. Zhoršovanie životných podmienok mnohých občanov, stupňovanie dezilúzie a apatie, ako aj nedôvera a odpor k politickým stranám môže vyústiť do nepriaznivého povolebného usporiadania a dlhodobo negatívne ovplyvniť vývoj spoločnosti. Na nápravu tohto stavu, prostredie politických strán a organizácií tretieho sektora nie je vhodné, keďže obidve uvedené sú vo všeobecnosti zdiskreditované a nedôveryhodné. Prostredníctvom nich vedená aktivita (pokiaľ by sa tam vôbec našla potrebná vôľa) by nemala dôveru občanov, a teda ani nádej na úspech. V tejto súvislosti sa ako pomýlené javia tiež rôzne aktivity v predvolebnom období, zamerané na zvýšenie účasti voličov vo voľbách. Je to hlboké nepochopenie toho, o čom demokracia je. Nie je to jednorazový akt na

vyrobenie alibi

pre neschopných a nezodpovedných politikov, ktorí si privlastnia „mandát na celé funkčné obdobie“. Je to každodenná práca, plnenie sľubov a skladanie účtov občanom na jednej strane a aktívne a angažované každodenné správanie sa občanov na strane druhej. Na nápravu súčasného stavu, obrodu politického a spoločenského prostredia, ako sa zdá, nie je iná možnosť, len zvýšenie aktivity občanov. Je preto potrebné, aby sa iniciatívy ujali tí, ktorí majú duchovný a morálny potenciál a bolo by dobré, keby ich pri tom podporili prosperujúce firmy a podnikatelia. Termín demokracia v gréčtine znamená vládu ľudu. Označuje sa tak spravidla politický systém založený na účasti ľudu na riadení spoločnosti, podriadenie sa menšiny väčšine (pričom väčšina rešpektuje oprávnené záujmy menšiny a nespráva sa k menšine diktátorsky) a uznanie slobody a rovnosti občanov. V praxi to znamená, že

štátna moc

vychádza z ľudu, ktorý ju ustanovuje a kontroluje a ukladá jej zodpovednosť voči všetkým občanom. Demokracia na Slovensku je nezrelá. Demokratické princípy a mechanizmy riadenia spoločnosti sú v praktickom živote deformované osobami pôsobiacimi vo verejnom živote, ktoré často povyšujú osobné a skupinové záujmy nad záujmy štátu a jeho občanov. Orgány a jednotlivci vzišlí z demokratických volieb často neplnia volebné programy, buď vedome a zámerne, alebo z nedostatku odbornosti a zodpovednosti, čo v obidvoch prípadoch maskujú hrubou demagógiou. Strany a ich predstavitelia nie sú schopné alebo ochotné vyvodiť dôsledky voči svojim straníckym príslušníkom alebo partnerským stranám v prípadoch konania, ktoré je evidentným poškodením spoločnosti alebo vzbudzuje oprávnené podozrenie z takého poškodenia. Občania očakávali od zmeny režimu v roku 1989 viac slobody a zlepšenie životnej úrovne. Tieto očakávania sa žiaľ nenapĺňajú. O kvalite politikov a politického prostredia na Slovensku vypovedá stav spoločnosti. Neexistuje azda ani jedna oblasť, v ktorej by sme dosiahli lepšie výsledky ako naši susedia, Poľsko, Maďarsko, Česko. Dlhodobé zhoršovanie životných podmienok (reálny príjem, neistota, stres) bez jasného a reálneho naznačenia ďalšieho vývoja, pri rozdelení, možno aj zámernom (divide et impera), spoločnosti na rôzne konfliktné skupiny, pociťujú ľudia ako

nedobrý vývoj,

pre zmenu ktorého už propagandistické heslá a svetielka na konci tunela sú neprijateľné. Občania sú frustrovaní z tohto stavu a vývoja, zúfalí z chudoby a bez viery, že zmenou osôb v mocenských orgánoch dôjde k pozitívnej zmene. Prostredníctvom volieb sa do parlamentu a regionálnych orgánov opakovane dostáva množstvo starých kozákov, ktorí sa vedia pohybovať v mútnych vodách. Občania sú bezmocní, raz za štyri roky vyjadria vo voľbách svoj názor, a tým demokracia, s obmedzenou možnosťou výberu pri platnom volebnom systéme, pre nich končí. Preto tie extrémy, že vláda pri moci odchádza s fiaskom a absolútnou stratou dôvery. Je to prejav zúfalstva, nájsť niekoho seriózneho a zodpovedného, ktorý má zdravý sedliacky rozum a chce pracovať v prospech tejto spoločnosti. Letargia a zdeptanosť občanov v dôsledku bezvýslednej snahy o zlepšenie svojho materiálneho postavenia a strata dôvery v demokratické mechanizmy nedávajú veľkú nádej do budúcnosti. Uvedený stav môže zmeniť len každodenná angažovanosť občanov, verejná kontrola a vyvíjanie tlaku na osoby a orgány, ktoré sú zodpovedné alebo podozrivé z konania poškodzujúceho záujmy občanov a celého štátu. Samotná viera, že všetko sa na lepšie zmení už nie je namieste. Je potrebné odhodlanie, aby sa veci k lepšiemu zmenili. Treba prísne kontrolovať vývoj v spoločnosti a vyvodzovať dôsledky. Musia skončiť také pomery, keď rôzni šašovia a podšašovia svojou dokonalosťou omámení budú manipulovať s tými, ktorým majú slúžiť. Je potrebné zastaviť morálnu devastáciu spoločnosti, zvyšovanie biedy, vysťahovalectva a celkovo nedôstojného postavenia mnohých občanov a ich praktickej bezmocnosti proti konaniu jednotlivcov a záujmových skupín poškodzujúcich občanov nečestnými praktikami (demagógia, korupcia, krádeže, podvody a pod.). Politika nesmie byť priestorom na chytráčenie a obohacovanie, musí byť prostriedkom pre slušných, cestných a schopných spravovať veci verejné. Treba, aby naši volení zástupcovia prestali byť neobyčajní občania. Ich konanie nesmie byť v rozpore so zdravým sedliackym rozumom. Treba, aby

začali konať

v záujme Slovenska, aby od konfrontačného štýlu politiky prešli ku kooperatívnemu. Cieľom politikov a vysokých štátnych úradníkov musí byť prosperita spoločnosti (slušný život) občanov. Z tohto cieľa musí vyplývať konanie, ktoré bude prinášať reálne efekty v reálnom čase. Prostriedkom na zabezpečenie tohto cieľa by malo byť využitie všetkých disponibilných zdrojov (ľudské kapacity, výrobné prevádzky, nerastné a prírodné zdroje) a s tým súvisiace racionálne konanie pri výbere partnerov a spôsobu spolupráce s nimi. Je potrebné verejný život očistiť od tých, čo v minulosti uprednostňovali osobné a skupinové záujmy, tí nemôžu byť žiadnou zárukou (skôr naopak) pozitívnych zmien do budúcnosti. Len také strany, ktoré sa očistia od neschopných „odborníkov“, pochybných a nedôveryhodných indivíduí (rôzni tajomníci, pokladníci a podobne, ktorí sa netransparentne dostali k majetku alebo netransparentne konali pri rozhodovaní o spoločnom majetku v rámci privatizácie) a spolupracovníkov, môžu byť akceptovateľné z hľadiska úprimnosti deklarovaných zámerov konať v záujme spoločnosti. Vzhľadom na to, že sa naša spoločnosť nemôže považovať za vyspelú, ani hospodársky, ani morálne, sú potrebné také mechanizmy, ktoré vylúčia možnosť dlhodobého účinkovania kohokoľvek v rozpore s verejným záujmom.

Cobing

(Pokračovanie)