Nedocenená práca mozgu

Slovenská akadémia vied je orgánmi štátu iba trpená

Posledným významným zvratom v dejinách Slovenskej akadémie vied (SAV) bol rok 1993, keď sa odpojila od Československej akadémie vied, čím prestala byť jej súčasťou a začala sa formovať ako právnická osoba - vedecká inštitúcia SR. Nasledovalo obdobie transformácie ukončené kodifikáciou vo februári 2002, keď NR SR prijala zákon č.133 o SAV. Ním je akadémia prvýkrát definovaná ako významná

európska inštitúcia,

ktorej všetky vnútorné mechanizmy a štruktúry sa priblížili európskemu štandardu. V praxi to znamená prehĺbenie spolupráce s jednotlivými školami, definovali sa systémové priority vecného zamerania inštitúcie orientované na potreby nielen Slovenska, ale aj excelentného výskumu tak, aby sa dalo konštatovať, že akadémia korešponduje svojím výskumom so súčasným európskym trendom. Samotné priority sa ukazujú predovšetkým v troch smeroch:

- orientované na výskum, kde dosahuje parametre porovnateľné v niektorých prípadoch aj so svetovou špičkou,

- na bádanie špecifické pre domáce prostredie, ako napríklad vlastivedný výskum a ekológia

- napokon prepojenie s európskym výskumom a postupné zapájanie sa do štruktúry Európskeho výskumného priestoru (European Research Area).

Okrem toho sa akadémia venuje zabezpečovaniu vedeckého servisu, napríklad národná seizmická sieť, monitoring zemetrasení, národný onkologický register alebo bratislavský register placentárnych buniek, celoštátna zbierka kvasiniek, magnetická databáza pre nastavenie leteckých navigačných prístrojov a podobne. Genomika, biotechnológie a im blízke disciplíny mali tak isto v akadémii vždy impozantné postavenie podobne ako aj informatika a komunikačné technológie, pretože napríklad aj jeden z prvých počítačov u nás RPP 16 vznikol na pôde akadémie. Podobne tam rezonujú nanotechnológie, ochrana životného prostredia a v neposlednom rade sociálne, humanitné disciplíny. Medzinárodné vedecké projekty znamenajú pre SAV prepojenie s Európou i svetom. Najzákladnejším je 5. rámcový program, ktorý sa končí a postupne prejde na 6. rámcový. Prvými projektmi, do ktorých sa akadémia zapojila, boli Copernicus, projekty NATO - veda pre mier (Science for Peace), ďalej spoločné vedecké aktivity s rakúskymi a americkými výskumníkmi, v ktorých slovenská časť zohráva rovnocennú úlohu, pričom sa snaží v týchto aktivitách zachovať vyrovnaný rozpočet až kredit. Horšia je však situácia vo financovaní vedy na Slovensku, najmä keď sa finančné toky porovnávajú hoci iba s ostatnými štátmi V4, nehovoriac už s EÚ. Z porovnateľných údajov, ktoré odrážajú postavenie vedy v tej-ktorej krajine podľa ambícií využívať ju pre svoj rozvoj vyplýva, že v prípade,

ak je veda

podporovaná od 0 do 1 % z HDP, je vlastne trpená, od 1 % do 2 % je perspektívna a až nad toto číslo začína byť strategickou. Ako je to na Slovensku? Vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku sa podľa slov predsedu SAV Štefana Lubyho nerealizuje, ba naopak, v posledných rokoch došlo dokonca k poklesu celkových výdavkov na vedu a oproti roku 1998 je prepad z 1,18 % na 0,8 %. Podobný je pokles výšky podpory výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov z 0,42 % HDP na súčasných asi 0,31 %, čo si nevyžaduje ďalší komentár. V ČR napríklad výdavky na vedu zo štátneho rozpočtu na základe uznesenia vlády č. 249 pravidelne rastú, v roku 2000 tvorili 0,6 % z HDP a teraz dosahujú 0,7 % z HDP. V Maďarsku vlani tieto výdavky výrazne stúpli a ich podiel dosiahne v tomto roku 1,5 % z HDP, čo je približne 100 mld. HUF, čiže asi 16 mld. Sk, kým na Slovensku sa v tomto roku ráta s 3,2 mld. Sk. Poľsko na tento účel vyčlenilo zo štátnych zdrojov asi 0,5 % z HDP a európsky priemer výdavkov na vedu zo štátnych zdrojov robí okolo 0,9 %, celkove až 2 %. Slovensko v prepočte na rovnaký počet obyvateľov oproti ČR vyčleňuje na vedu a výskum zo štátnych zdrojov 42 % a ak by vláda chcela udržať východiskovú pozíciu napríklad z roku 1998, musela by výdavky zvýšiť na tento rok o viac ako 1 mld. Sk. Keďže napriek tejto situácii je Slovensko spomedzi 50 vyspelých štátov sveta na 12. mieste v efektívnosti využívania dostupných prostriedkov pre vedu a vzniká veľká

obava z úniku

mozgov, akadémia pripravuje predložiť politickým stranám a budúcej vláde odporúčania. Jedným z nich je dosiahnuť v roku vstupu Slovenska do Európskej únie jej priemer výdavkov na vedu zo štátnych zdrojov, ktorý predstavuje 0,9 až 2 % HDP. Nevyhnutná ostáva aj záchrana intelektuálneho potenciálu Slovenska, ohrozovaného globalizáciou vedy a výskumu, ako aj zvýšenie podpory informatizácie spoločnosti.

Ladislav Kulik