Miliardy na bezpečnosť

Rusko vraj oficiálne v klube G8 až v roku 2006

Dvojdňový summit skupiny G8 v kanadskom rekreačnom stredisku Kananaskis, sprevádzaný prísnymi bezpečnostnými opatreniami, sa včera skončil. Jeho druhý deň bol venovaný najmä rokovaniam o oddlžení najchudobnejších krajín Afriky a situácie na Blízkom východe a vzťahom s Ruskom.

Ešte v noci navčera v podstate predstavitelia dosiahli dohodu o bezpečnom skladovaní ruského jadrového materiálu. Dohoda má za cieľ, aby v Rusku, prípadne v ďalších nástupníckych štátoch bývalého Sovietskeho zväzu nahromadené zbrane hromadného ničenia (jadrové, biologické a chemické) mohli byť bezpečne zlikvidované a predišlo sa ich získaniu nedôveryhodnými štátmi alebo teroristami. Na tento účel bol zriadený fond 20 miliárd dolárov, do ktorého USA prispejú polovicou tejto sumy a zvyšok fondu 10 miliárd dolárov zaplatí šesť krajín skupiny G8 (Nemecko, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Japonsko a Veľká Británia). V prípade, že sa týmto šiestim krajinám uvedenú sumu nepodarí zaobstarať, vyzvú aj ďalšie štáty, aby prispeli finančnými príspevkami na uvedený účel podľa svojich možností.

Napriek tomu, že Rusko sa už považuje za rovnoprávneho člena organizácie, informácie z dejiska v Kananaskise nie sú optimistické. Veľmi elegantne, ale dosť jasne naznačili, že napriek politickej sile Ruska pod vedením prezidenta Putina nie je z krajiny stále ekonomická veľmoc, aby mohla patriť do skupiny najbohatších. Nevinná zmienka o tom, že sa tak formálne stane najneskôr v roku 2006, keď usporiada ako hostiteľská krajina sama summit, je skôr v usviedčaní sa, že „Rusko dokázalo svoju schopnosť prevziať plnohodnotnú a významnú úlohu pri riešení globálnych problémov, ktoré pred nás stavia doba,“ ako sa píše v oficiálnom komuniké. Pretože Rusko bude hostiť mimoriadny summit už v roku 2003 v Petrohrade (riadny summit bude hostiť Francúzsko). Budúce plnoprávne členstvo totiž odôvodnili štátnici „významnou hospodárskou a demokratickou transformáciou predovšetkým pod vedením prezidenta V. Putina“. Odďaľovanie uznania Ruska dokazuje aj a len ocenenie o prebiehajúcej „integrácii so Západom, orientáciou na Západ a podpore v boji proti medzinárodnému terorizmu“.

Šéfovia štátov a vlád venovali značný čas aj bezpečnosti. Dohodli sa na bezpečnostnej iniciatíve, ktorá má zabrániť útokom na dopravné prostriedky. Ich súčasťou je i posilnenie dverí do leteckých kabín dopravných lietadiel do budúceho roka. Rovnako tak aj vyšší štandard pri cestovných dokumentoch a prísnejšie kontroly cestujúcich. Ide napríklad o zavedenie biometrických údajov. Skupina G8 chce tiež sprísniť opatrenia na zabránenie krádežiam nebezpečných nákladov pri prevoze po súši a po vode, predovšetkým ide o kontrolu lodných kontajnerov, kam sa mohli podľa USA doteraz ľahko a nepozorovane dostať teroristi.

Z iniciatívy amerického prezidenta sa nezabudlo ani na Afriku, keď jej G8 vyčlení ďalšiu miliardu dolárov na odpis dlhov najzadlženejším krajinám rozvojových krajín (iniciatíva HIPC, ktorá má uľahčiť situáciu 40 najchudobnejších krajín, z toho 22 afrických). Na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Kofi Annanom a prezidentmi Alžírska, Nigérie, Senegalu a JAR predstavili plán pomoci pre čierny kontinent. Jeho základom je projekt Nové ekonomické partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorý podčiarkuje, že samotné africké krajiny nesú zodpovednosť za boj proti chudobe, ako aj ekonomické a politické napredovanie. Výmenou za dobré vládnutie by krajiny čierneho kontinentu získali viac investícií a pomoci zo zahraničia.

Zvyšok rokovania G8 bol namierený na problematiku Blízkeho východu, najmä po pondelkovej výzve prezidenta G. W. Busha, ktorý vyzval na zmenu palestínskeho vedenia, dokonca v summite zradikalizoval túto svoju požiadavku tým, že pomoc USA podmienil tým, len ak vo vedení nebude Arafat. Iniciatíva USA však nebola odsúhlasená ani s predstaviteľmi štátov a národov, ktoré Bush vo svojej blízkovýchodnej politike naliehavo potrebuje. Dokonca jeho myšlienky prekvapili aj samotného Tonyho Blaira, ktorý je Bushovým najvernejším spojencom. Spojenci však súhlasia s reformami, čo Bush využil, aby zmiernil svoje vyhlásenie: „Väčšina európskych lídrov rozumie, že niečo sa musí zmeniť, aby bol mier na Blízkom východe. Pre začiatok sú zo strany Palestínčanov potrebné slobodné voľby, nová ústava, transparentnosť, právny štát.“

Ani Skalisté vrchy však nezastavili odpor antiglobalistov k summitom tohto druhu. Takmer 300 osôb zablokovalo v stredu neskoro večer na niekoľko hodín celú prístupovú cestu do rekreačného strediska Kananaskis.

(sb, TASR)