Vláda Mikuláša Dzurindu po roku 1998 naštartovala a zvládla reštrukturalizáciu (oddlženie) bankového sektora. Zlé úvery v objeme 115 mld. Sk z troch najväčších komerčných bánk sa pred ich predajom presunuli do Slovenskej konsolidačnej SKo. Väčšina odborníkov považuje postup vlády za jediný možný spôsob záchrany slovenských bánk. Nová legislatíva má umožniť konsolidačnej spravovať aj zlé pohľadávky z verejných fondov, predovšetkým z daňových úradov. Vznikol takto pomerne veľký trh so zlými úvermi. Odhaduje sa, že v rámci SR a ČR ide najmenej o 500 mld. Sk. Penta Group vedie pelotón komerčných subjektov, ktoré sa chcú (a už sa aj aktívne začali) v tomto segmente angažovať. V súčasnosti spravuje pohľadávky nominálnej hodnoty asi 18 mld. Sk. Dominujú strojárske podniky, väčšina z nich je v konkurze. Spoluprácu s komerčným sektorom zvolila SKo pri práci s pohľadávkami za nosný. Pritom SKo nevytvára dopyt, ale charakter predaja. Zatiaľ celý objem pohľadávok SKo realizovala na trhu postupne: prvý tender na predaj individuálnych pohľadávok sa uskutočnil ešte pred dvoma rokmi, nasledoval dvakrát opakovaný skúšobný projekt VVK I, potom VVK II a VVK-regióny. Takmer 80 % išlo cez Penta Group, niektoré s víťazným koncom. Člen predstavenstva Penta Group Jozef Oravkin pripomenul, že zo 115 mld. Sk sa vlani podarilo predať 13 mld. Sk v rámci skúšobného projektu I, v tomto roku je to zatiaľ doslova iba pár pohľadávok. Dominujú podniky, kde spravidla ani nie je čo reštrukturalizovať. Ďalší člen predstavenstva Penta Group Jaroslav Haščák doplnil, že SKo zvolila zbytočne zložitý spôsob na jednoduché riešenie. V portfóliu zlých úverov, ktoré ponúka, nie je potrebná žiadna reštrukturalizácia, pacient totiž trpí nevyliečiteľnou chorobou. Keby som zodpovedal za SKo urobím hneď na začiatku jeden jediný tender na predaj akcií, pričom by ministerstvo financií predávalo 100-percentný podiel v SKo. Celý proces by sme mali po dvoch mesiacoch za sebou a predišli by sme klebetám a intrigám, ktoré teraz lietajú po slovenskom politickom nebi o tom, prečo práve Penta Group ťmá prstyŤ vo väčšine obchodov s pohľadávkami. Z vecného hľadiska hrá rýchlosť skutočne dôležitú úlohu. Pohľadávky totiž podliehajú obrovskej amortizácii. Za rok možno z hodnoty úverového portfólia škrtnúť približne 30 %. Vlani bolo podstatne lepšie, ako sa javí teraz, no o rok ho už SKo nepredá vôbec, tvrdia predstavitelia Penta Group. V súvislosti so zákonom o konkurze a vyrovnaní J. Haščák povedal, že v nejednom prípade správcovia konkurznej podstaty zneužívajú svoje postavenie. Majetok sa takto neraz podvodom ulial za aktívnej spoluúčasti správcu. Trestné konania iniciovali samotné banky, ktoré v minulosti úver neúspešnej firme poskytli. Penta Group ako nový majiteľ pohľadávky vstupuje do trestných konaní. Pokiaľ sa nám zdá, že celý proces sa vlečie alebo zbytočne predražuje, iniciujeme aj výmenu správcu. Novelizovaný zákon o konkurze to umožňuje, povedal J. Oravkin. Každý prípad obsahuje v priemere dva až tri súdne spory. Úlohou odborníkov je rozhodnúť, ktorým smerom ísť, najmä vzhľadom na stále nízku vymožiteľnosť práva. Najschodnejším sa ukazuje konkurz alebo exekúcie majetku, ktorý firma za úver od banky nadobudla a takto prísť k technologickým zariadeniam, výrobným linkám a pod. Tieňový minister spravodlivosti strany Smer JUDr. Robert Kaliňák v piatok pri predstavovaní programu strany povedal: Sto rozhodnutí za sto dní v oblasti súdnictva a väzenstva. Zhruba 20 % konkurzov je vopred dohodnutých. Zákon o konkurze a vyrovnaní bol už viackrát novelizovaný, napriek tomu situácia zostáva neprehľadná. V snahe majetok firmy revitalizovať a v najväčšej možnej miere znovu postaviť na nohy si vyžaduje dosiahnuť taký legislatívny stav, keď správca konkurznej podstaty bude efektívne a transparentne spolupracovať s ekonómami veriteľa. Aj J. Oravkin zastáva názor, že v záujme štátu i samotnej Penta Group musí byť ustrážiť správcu, čo vlastne - a za akých podmienok - predáva z majetku firmy, ktorá je v konkurze. Penta Group (ako najväčší veriteľ) mu môže pomôcť pri speňažovaní. Prirodzenou snahou je, aby celý proces mal čo najrýchlejší priebeh. Na príklade Mliekoservisu Zvolen deklaroval, že v celom balíku ponúkanom SKo je pár pohľadávok, kde by sa dala urobiť reštrukturalizácia: Penta Group našla zahraničného investora a spoločne do ozdravného procesu firmy dali peniaze. Investor si vklad kapitalizoval. Väčšina pohľadávok SKo je však odpad, kde najväčší problém je vôbec sa dopátrať, kde sa hodnota, ktorá by mala patriť veriteľovi, vôbec nachádza, prípadne sa stratila. Mliekoservis tiež ukazuje, že je to beh na dlhé trate. Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) neuznáva záväzok zaplatiť štátnu záruku, ktorú poskytol Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva SR. O pohľadávku voči spoločnosti Mliekoservis Zvolen, na ktorú sa záruka 150 mil. Sk (vrátane sankčných úrokov) vzťahuje, sa SZRB súdi so spoločnosťou Vinaco Holding. Zastúpenie v nej má Penta Group a Credit Suisse First Boston. Vinaco kúpil pohľadávku v auguste 2001 od SKo v rámci skúšobného projektu I. v balíku pohľadávok, ktorého nominálna hodnota predstavovala spomínaných 13 mld. Sk. Bankovú záruku pôvodne poskytla v roku 1995 VÚB, ktorá ju ako nedobytnú pohľadávku presunula v decembri 1999 v rámci reštrukturalizácie na SKo. Za túto záruku sa ešte v roku 1995 do výšky 90 mil. Sk zaručil Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva. Ten ju však pre nedostatok peňazí záruku neuhradil, za čo ho VÚB zažalovala. Jej práva potom s presunom pohľadávky prešli na SKo a nakoniec skončili vo Vinaco. Podporný fond pôdohospodárstva sa zrušil a niektoré jeho funkcie vrátane nerealizovaných záruk prešli na SZRB. Podľa súdu na banku tak prešla aj povinnosť zaplatiť 90 mil. Sk i úroky z omeškania a náhradu trov konania (spolu okolo 150 mil. Sk). Podľa riaditeľa SZRB Ľudovíta Vitáriusa si banka záväzku nie je vedomá a nepovažuje ho za relevantný. K jeho zaplateniu už SZRB zaviazal Krajský súd v Bratislave, banka sa odvolala. O spore bude rozhodovať Najvyšší súd SR.
