Hospodársky denník
USD46,578 Sk
EUR43,658 Sk
CHF29,825 Sk
CZK1,434 Sk
  Pondelok  3.Júna 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Šanca na zmenu existuje

Podnikateľská Aliancia Slovenska (PAS) cez svoje aktivity dostáva od podnikateľov konzistentné informácie - to, čo u nás najviac funguje, je infraštruktúra a banková sféra. Na druhej strane najväčší priestor na zlepšenie je v nejednoznačnosti zákonov, vo fungovaní súdov, v pretrvávajúcej korupcii a v zamedzení priestoru na vytváranie podhubia pre nový typ klientelizmu a korupcie.

Ukážkovým príkladom nejednoznačnosti zákonov, vytváraním priestoru pre korupciu, a teda výrazným negatívnym zásahom do podnikateľského prostredia je súčasná environmentálna legislatíva. Jej presadzovanie sa deje pod heslom „Kto nehlasuje za environmentálne príspevky a poplatky, je proti životnému prostrediu“. Tento mýtus zasiahol mnohých, neuvedomujúc si ekonomické vplyvy takýchto rozhodnutí. Každý dodatočný poplatok znamená v podstate zvýšenie priamej dane s negatívnym vplyvom na podnikateľské prostredie. Neznamená to, že podnikatelia by mali životné prostredie ignorovať, práve naopak. Všetky vyspelé firmy majú vypracovanú podrobnú environmentálnu politiku na takej úrovni, akou je napríklad starostlivosť o zamestnancov. Jednoducho, kto chce seriózne podnikať v určitom prostredí, má za rozvoj tohto prostredia svoju spoluzodpovednosť. Ochrana životného prostredia je teda spoločným záujmom podnikateľov, štátu, nevládnych organizácií aj občanov.

V rámci konsenzu medzi občanmi, podnikateľmi a štátnymi inštitúciami je potrebné stanoviť dlhodobé ciele, ktoré sú reálne splniteľné a harmonizujúce s požiadavkami EÚ. Žiaľ, momentálny stav je u nás presne opačný, ciele v období stanovenia poplatkov neexistovali a stále sú nejasné, prípadne sú predmetom licitácie na ministerstve životného prostredia. Toto ministerstvo stanovuje poplatky bez spolupráce s podnikateľmi, obcami a občanmi. Jednoducho platíme všetci viac a nevieme za čo. Od začiatku roka sa prostredníctvom zákona o odpadoch zriadil na Slovensku svetový unikát, tzv. Recyklačný fond. Aj keď návrh zákona o odpadoch hovoril pri schvaľovaní v NR SR o odhade 700 mil. Sk, v skutočnosti sa vykonávacími predpismi stanovili poplatky na úrovni predpokladajúcej príjem fondu takmer 3 mld. Sk! Svetovo unikátne riešenie spočíva v tom, že vo všetkých krajinách sa poplatky odvíjajú od cieľov, ale tie u nás absentujú. Od začiatku existencie fondu tento nevykázal zatiaľ ani jedno (!) použitie a vôbec nie je jasné, aký je mechanizmus rozdeľovania týchto našich dodatočných daní na tzv. najlepšie projekty.

Potom nečudo, že ide, ako pri každom riešení cez fondy, o klasický prípad vytvorenia netransparentného priestoru pre korupciu pri rozhodovaní o „najlepších“ projektoch, niet najmenších pochýb. Ukážkovým príkladom diskriminácie je vyhlásenie predstaviteľov fondu o tom, že ich príjmy sa napĺňajú len na 20 %. Inými slovami každý, kto dodržiava zákon, je diskriminovaný proti tomu, kto ho nedodržiava. Ministerstvo životného prostredia nemá efektívne nástroje na dodržiavanie pokriveného zákona, ktorý je zločinom na občanoch i podnikateľoch.

Nádej na riešenie, samozrejme, existuje a riešenie nie je svetovo unikátne, stačí prebrať fungujúce systémy z krajín, ktoré sa environmentálnou problematikou začali zaoberať už skôr, napríklad z Českej republiky. Fungujúci systém zabezpečuje použitie prostriedkov na úrovni obcí od priemyslu len na odpad, ktorý je vyseparovaný. Systém funguje na základe cieľov, stanovených ministerstvom životného prostredia a na báze ekonomickej efektívnosti, motivujúcej občana, obec i priemysel.

Riešenie je tiež v stanovení poplatkov, ktoré budú smerovať k naplneniu dosiahnuteľných cieľov. Súčasné poplatky sú u nás napríklad päťnásobne vyššie než v ČR. Ich výška má priamy negatívny vplyv na ďalšie zhoršovanie našej obchodnej bilancie, zhoršenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ako aj na infláciu. O vplyve dodatočných transakčných nákladov spojených s vyplňovaním komplikovaných formulárov tiež netreba pochybovať. Riešenie je v posilnení systému separácie zberu, ktorý za podpory priemyslu už na Slovensku funguje od januára 2001 v 73 obciach spolu so 180-tisíc obyvateľmi. Viac ako 600 podnikateľských subjektov podporuje pozmeňujúci návrh, ktorý môže zharmonizovať našu legislatívu s vyspelými krajinami a nahradiť svetovo unikátne riešenie riešením štandardným, transparentným a adresným.

Podnikatelia vidia najväčší priestor na zlepšenie v nejednoznačnosti zákonov, vo fungovaní súdov a v pretrvávajúcej korupcii. Uvedený príklad environmentálnej legislatívy je ukážkou, čo podnikatelia nechcú, pričom ponúkajú konštruktívne návrhy, ako dosiahnuť environmentálne ciele, ku ktorým sa SR zaviazala. Šanca na zmenu tu stále je, NR SR má v týchto dňoch vo svojom bohatom programe aj schvaľovanie zákona o obaloch a verím, že svojím hlasovaním napraví pokrivenú legislatívu a posunie našu krajinu vpred.

Ivan Štefanec

Prezident PAS

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.