Blamáž aj memento

Peter Kasalovský

Obyvatelia Európskej únie nepoznajú Slovensko, ani nemajú záujem dozvedieť sa o ňom viac. Nechcú k nám cestovať, ísť na dovolenku, žiť ani pracovať. O tom, že sa Slovensko uchádza o členstvo v EÚ, vie len 16 percent jej obyvateľov. SR je tak spolu s Litvou a so Slovinskom najmenej známou kandidátskou krajinou. Viac informácií o Slovensku by chcelo mať len desať percent opýtaných v prieskume, čo je najmenej zo všetkých kandidátov. Na Slovensku bolo aspoň raz v živote len päť percent obyvateľov únie a v najbližších dvoch rokoch tam plánuje cestovať iba jedno percento opýtaných. Nezáujem obyvateľov EÚ sa však netýka len SR. V žiadnej z kandidátskych krajín nikdy nebolo 63 a neplánuje ísť 72 percent obyvateľov EÚ. Dovolenku by chcelo na Slovensku tráviť šesť percent, žiť alebo pracovať jedno percento a študovať len 0,5 percenta opýtaných. Rovnako zle sú však na tom aj ďalšie kandidátske krajiny, v žiadnej z nich nechce žiť, pracovať alebo študovať 76, respektíve 79,6 percenta obyvateľov únie. Hoci nepriaznivé výsledky sa týkajú všetkých kandidátskych krajín, Slovensko sa v každej z otázok umiestnilo medzi poslednými tromi či štyrmi v trinástich skúmaných krajinách. Špeciálny prieskum Eurobarometer sa uskutočnil na vzorke 16-tisíc respondentov v 15 členských krajinách EÚ v priebehu januára a februára 2002.

Túto agentúrnu správu zverejňujeme po druhý raz, a možno nie naposledy, pretože jej obsah si zaslúži mimoriadnu pozornosť. Predovšetkým preto, že s naším prijatím do Európskej únie musia vysloviť súhlas parlamenty jednotlivých členských štátov, resp. ich občania v referende. Pokiaľ si to zmeníme na drobnejšie, tak nevylučujme, že sa živíme planými nádejami. Toto vysvedčenie je nielen pre kandidátske štáty, ale aj pre investorov novej Európy varovným signálom. Navonok je síce všetko v poriadku, teda aspoň v Bruseli a vo väčšine súčasných vládnych garnitúr jednotlivých členských štátov EÚ. Pokiaľ si však budeme domýšľať, o čom vypovedajú informácie z aktuálneho Eurobarometra, tak nedošlo k zmene myslenia obyvateľstva EÚ v prospech celoeurópskej integrácie. Tá sa preňho končí aj dnes kdesi pri niekdajšej železnej opone. Pričom je tu realita ako žulový balvan, že politická vôľa rozšíriť EÚ nie je vôbec večná a pod tlakom voličov v jej niektorých štátoch sa môže stať nielen dočasne nechcenou, ale priam nežiaducou. Na tento neveľmi príjemný a zďaleka obchádzaný moment upozornil nedávno aj komisár EK G. Verheugen, ktorý tiež nevylúčil možnosť zablokovania integrácie v ratifikačnom procese. Keďže patríme spoločne s Litvou a so Slovinskom medzi najmenej známe štáty spomedzi trinásťčlenného pelotónu kandidátov na členstvo pre obyvateľstvo EÚ, tak máme o čom rozmýšľať.

V prvom rade je totiž naším problémom, že pre vzájomné spoznávanie sa v štátoch Európskej únie vykonalo dosť málo, pokiaľ zoberieme výsledky z predmetného prieskumu ako fakt. Napriek tomu, že Brusel vyčlenil na kampaň na podporu myšlienky celoeurópskej integrácie už dávnejšie značné finančné prostriedky, tak to na našej nelichotivej situácii nič nemení. Nepoteší pritom ani to, že ostatní konkurenti v zápase o členstvo v EÚ nie sú na tom oveľa lepšie, čo je najmä z hľadiska Českej republiky s Prahou viac-menej nepochopiteľné. Treba mať na pamäti aj to, že vo viacerých štátoch EÚ dochádza k posilneniu pozícií tých strán, ktoré majú ďalej k maastrichtským ideám ako ľavicové strany. To spolu s relatívnym nezáujmom obyvateľstva EÚ o možných partnerov z centrálnej a východnej Európy, a, samozrejme, neznalosť najširších vrstiev plusov a mínusov z rozšírenia, to všetko naznačuje možné ťažkosti v blízkej budúcnosti. Ukazuje sa, že celkové zlepšenie imidžu SR sa týka iba najvyšších politických úrovní v štátoch EÚ, a to je z hľadiska definitívneho potvrdenia našich ambícií dosť málo. Je to trestuhodné, a do značnej miery blamážou pre súčasnú vládnu koalíciu, ale stále je čas spamätať sa a konať.

Predovšetkým sa postarať o masívnu propagáciu našich možných plusov, a zároveň urobiť všetko, aby tie plusy boli hmatateľné v úrovni a príťažlivosti cestovného ruchu, na ktorý máme jedinečné podmienky. V iných sférach veľa možností nemáme, pokiaľ si odmyslíme popularitu niektorých našich politikov v zahraničí či prvenstvá v najrôznejších súťažiach v celoeurópskom a vo svetovom meradle.

Peter Kasalovský