Slabá koruna, deficit stúpa

Obchodná bilancia nevykazuje známky zlepšenia

Krajiny Vyšehradskej štvorky po páde železnej opony nadviazali obchodné styky predovšetkým s Nemeckom. Do tejto krajiny smeruje podstatná časť ich vývozu, a preto napríklad, keď minulý rok v dôsledku recesie v USA zaznamenala nemecká ekonomika prudké spomalenie tempa rastu, pocítili to svorne všetky štyri krajiny - Poľsko, Slovensko, Maďarsko aj Česká republika, avšak v rozdielnej miere, o čom svedčí aj odlišný vývoj deficitov ich obchodných bilancií. Zatiaľ čo Česká republika, Poľsko a Maďarsko môžu aj napriek silnej domácej mene konštatovať, že ich obchodné bilancie sa zlepšujú (a to aj vďaka nízkym cenám ropy na začiatku tohto roka), Slovensko sa nemôže pochváliť ani silnou korunou, ani poklesom deficitu.

Hoci bola slovenská koruna v úvodných mesiacoch tohto roka relatívne stabilná, záporné saldo zahraničného obchodu sa kumulatívne za 1. štvrťrok prehĺbilo na 19,6 miliardy korún, pričom tento negatívny vývoj by mal pretrvávať aj naďalej. K určitému obratu síce došlo v apríli, keď sa deficit zahraničného obchodu znížil z marcových 7,3 mld. Sk na 5,78 mld. Sk a v medziročnom porovnaní sa znížil takmer o 1 mld. Sk. Podľa analytikov však išlo len o dočasnú záležitosť a ku koncu roka vyskočí deficit kumulatívne za všetky mesiace opäť nad hranicu 100 mld. Sk. S rastom schodku obchodnej bilancie rastie súbežne aj deficit bežného účtu platobnej bilancie. Podľa posledne zverejnených údajov zaznamenal deficit bežného účtu platobnej bilancie v marci medzimesačný nárast o 6,9 miliardy Sk na 15,048 miliardy Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2001 je vyšší o 0,5 miliardy Sk.

Rast schodku bežného účtu pritom nedá spávať strážcom menovej politiky Slovenska. Ako varovala Národná banka Slovenska vo svojom súhrnom materiáli o makroekonomickom vývoji za rok 2001, pokračovanie vo zvyšovaní schodku bežného účtu platobnej bilancie je v ďalšom období neudržateľné. V roku 2001 dosiahol podiel schodku platobnej bilancie na HDP 8,8 % a ak sa situácia nezmení, dosiahne schodok podobnú úroveň aj v tomto roku, čím sa ešte viac vzdiali pôvodným optimistickým odhadom vlády. Keď si tieto čísla premietneme do reálneho života, zistíme, že takýto vývoj bežného účtu môže mať za následok makroekonomickú nerovnováhu, a to v podobe znehodnotenia výmenného kurzu, ako aj zhoršenie ratingu Slovenska či zvýšenie inflácie, čo v prvom rade pocíti obyvateľstvo.

Vláda svojím rozhadzovačným hospodárením podľa NBS vytláča súkromné investície, pričom týmto svojím postojom vysiela negatívne signály do zahraničia. Nemožno sa preto čudovať, že potenciálni investori dávajú prednosť našim okolitým susedom. Z analýz vývoja zahraničného obchodu a príčin zvýšenia schodku najmä obchodnej bilancie v roku 2001, ktoré vykonala NBS, vyplynulo, že na nastolenie makroekonomickej rovnováhy je potrebné prijať opatrenia, ktoré budú pôsobiť na spomaľovanie domáceho dopytu.

Na porovnanie, aj v Českej republike zaznamenali v minulom roku schodok obchodnej bilancie na úrovni prekračujúcej 100 miliárd korún. Túto úroveň však Česká republika dosahuje pri podstatne väčšom objeme zahraničného obchodu, ako aj vyššom HDP. Pre Slovensko je tak takýto schodok podstatne väčšou záťažou ako pre ČR. Naši západní susedia si totiž svoj obchodný deficit v kontexte celej platobnej bilancie vykompenzujú vývozom služieb a prílevom zahraničného kapitálu. O úspešnosti Českej republiky svedčí aj fakt, že v minulom roku zaznamenala vo vývoz do krajín Európskej únie najdynamickejší vzostup spomedzi všetkých konkurenčných krajín. Jej export do krajíjn EÚ v období od januára do novembra 2001 stúpol o 18 %, čo nasvedčuje tomu, že české firmy si dokážu nájsť uplatnenie aj mimo územia vlastnej krajiny.

Ivana Sedliaková