Chýba koncepcia

Na sklonku 60. rokov sa začal vnímať cestovný ruch po prvý raz v minulom režime ako významné odvetvie a so zreteľom na prírodné danosti aj ako vysokoproduktívna časť národného hospodárstva. Výsledkom boli vtedajšie investície do Vysokých Tatier a ďalších regiónov, ako aj snaha získať organizáciu svetových športových a iných podujatí. Od majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v Areáli snov na Štrbskom plese pred vyše tromi desaťročiami sa dodnes, takpovediac, nič svetové v nich a vôbec v SR nekonalo. Pokiaľ si, pravda, odmyslíme po dvakrát a svojím spôsobom na neúspech vopred odsúdenú kandidatúru na ZOH. Veľké plány o nadchádzajúcej zlatej ére nášho cestovného ruchu a jeho atraktívnosti pre zahraničie z rokov 1989 - 1993 ostali v pozícii nepodložených ambícií. Ba priam premárnených šancí tak štátu, ako aj tých, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu. O tom, ako vnímajú toto odvetvie tí, ktorí sú v ňom relatívne úspešní a uznávaní (aj so zreteľom na ich pozície v tieňovej vláde čitateľov Hd) je aj dnešný príspevok. Na otázky Hd odpovedá Dušan Muňko, generálny riaditeľ Saturu a laureát Zlatého biateca ´99.

Hd: Aký je podľa vás stav v cestovnom ruchu a keď sa nič podstatné nedeje, aký bude o rok?

D. Muňko: Cestovný ruch sa v Slovenskej republike vyvíja bez podstatných zmien. Je to extenzívny vývoj, ktorý je založený na spontánnych nekoncepčných rozhodnutiach decíznej sféry. Cestovný ruch oficiálne priamo riadi jedno ministerstvo (hospodárstva) a nepriamo ďalšie tri ministerstvá (životného prostredia, výstavby a regionálneho rozvoja, ba i kultúry). Všetky ministerstvá sa zaoberajú cestovným ruchom sporadicky, nekoncepčne. Tento stav sa premieta aj priamo v teréne, čiže tam, kde sa cestovný ruch realizuje. Iniciatíva vychádza z podnikov cestovného ruchu. Niektoré úspešne, iné s menšími výsledkami sa snažia poskytovať služby cestovného ruchu v rámci svojich možností, čiže podľa svojich predstáv. Táto situácia vytvára súčasný rámec cestovného ruchu. Takže uplynulý rok sa vo všeobecnosti v cestovnom ruchu výrazne neodlišuje od predchádzajúceho. V zahraničnom aktívnom cestovnom ruchu sa čiastočne zmenila a zahraničnej klientely, zvýšili sa počty poľských a talianskych turistov, znížili sa počty ruských a ukrajinských turistov. Približne trojdňová priemerná dĺžka pobytu je stále pomerne nízka. Počet tzv. tranzitných turistov je stále vysoký a tvorí až necelých 35 % zahraničnej klientely na území Slovenskej republiky.

Dôsledky udalostí zo septembra minulého roka sa Slovenska výrazne nedotkli, pretože k nám väčšinou prichádza klientela z okolitých krajín (ČR, Poľsko, Nemecko, Maďarsko). Na túto situáciu však Slovensko nereagovalo takmer vôbec. Štátna propagácia a marketing neoslovili potenciálny európsky priestor, a tak na tento marketingový výklenok okamžite zareagovali naši západní a južní susedia, ktorí sa snažili substituovať storná americkej a japonskej klientely tým, že intenzívne hľadali a našli záujemcov v blízkych i vo vzdialenejších európskych destináciách.

Oživenie domáceho cestovného ruchu je pomalé. Nie je vytvorený komplexný systém stimulácie pre obyvateľstvo, aby dali prednosť dovolenke na Slovensku. Ponuka v zahraničí je dlhodobo úspešnejšia a permanentne nám odláka našich potenciálnych klientov. Na druhej strane však treba povedať, že ponuka cestovného ruchu na Slovensku nie je dostatočná. Stále nie je vytvorená substitúcia za more. Jazerá toto očakávanie nenaplnili. Termálne kúpaliská a rekreačné centrá v miestach, kde sa nachádzajú pramene, sa rozšírili minimálne a nie sú porovnateľné s takýmito centrami v Rakúsku, Nemecku, Belgicku alebo Taliansku.

V oblasti pôsobenia cestovných kancelárií môžem konštatovať účinnosť zákona č. 281/2001 Z. z. o podnikaní cestovných kancelárií od 1. apríla 2002. Táto právna úprava je z formálnej stránky hodnotená ako aproximácia práva s EÚ. V skutočnosti má však veľa nedostatkov, ktoré bude treba riešiť.

Hd: Čo považujete za gordický uzol našej verejnej správy cestovného ruchu?

D. Muňko: Verejná správa zatiaľ nepôsobí tak, ako by sa očakávalo, čiže tak, ako je to bežné v krajinách s vyspelým cestovným ruchom. Reorganizácia štátnej správy zatiaľ nepriniesla očakávané efekty ani v cestovnom ruchu. V ostatnom období sa neprejavil prínos okresov z aspektu koncepčného rozvoja a aktívnej pomoci cestovnému ruchu na úrovni okresov alebo krajov. Toto očakávanie sa nenaplnilo, ba dokonca v niektorých okresoch či krajoch absentovali pracovníci, ktorí by mali problematiku cestovného ruchu v náplni svojej práce. Súčasné regióny nie sú totožné s turistickými regiónmi. To však nie je gordický problém. Problémom je, že verejná správa sa ešte stále nedostala k aktívnemu prístupu k rozvoju cestovného ruchu. Doteraz nie je známa koncepcia cestovného ruchu z aspektu regionálneho rozvoja. Chýba vyhodnotenie a valorizácia regiónov pre potreby cestovného ruchu.

Hd: Môže byť Slovensko turisticky atraktívne (rajom) a za akých podmienok?

D. Muňko: Rajom pre koho? Každý produkt musí mať svojho spotrebiteľa. Tak je to aj v cestovnom ruchu. Slovensko nemá predpoklady pre masový cestovný ruch. Jeho výhodou je rozmanitosť. Na tom sa dá vytvoriť variabilná ponuka, ktorá bude prezentovať špecifiká v jednotlivých regiónoch Slovenska. Ak chceme dosiahnuť cieľ, aby zahraničná i domáca klientela mala záujem o ponuku Slovenska, táto musí spĺňať minimálne nasledujúce požiadavky:

a) logistickú dostupnosť,

b) marketingovú informovanosť,

c) kvalitu poskytovaných služieb vrátane kvalifikovaného a ochotného personálu.

Uvedené požiadavky však nemožno naplniť bez finančných zdrojov. Táto otázka je problémom, ktorý sa zatiaľ rieši nedostatočne. Mám tým na mysli vytváranie podmienok pre viaczdrojové financovanie, nepriamu podporu zo strany štátu a pod.

Hd: Akým spôsobom a konkrétne by sa podľa vás mohlo Slovensko zapojiť do „globalizačného procesu“ v oblasti cestovného ruchu?

D. Muňko: Konkurenčná schopnosť ponuky cestovného ruchu je predpokladom na zapojenie sa do globalizačných procesov. Avšak pokiaľ nebude výkonná ekonomika tohto štátu, nemôžeme očakávať budovanie infraštruktúry a štruktúry cestovného ruchu. Synergicky z toho plynie príklad, pokiaľ nebude fungovať letecká doprava, nebudeme môcť uvažovať napríklad o rozvoji kongresového cestovného ruchu.

Hd: Do ktorej z oblastí cestovného ruchu by mali natiecť, podľa vás, zahraničné investície a vôbec, ako ich sem dostať?

D. Muňko: Očakávať finančné injekcie od slovenskej diaspóry v zahraničí je nereálne. Zahraničný kapitál príde do cestovného ruchu v prípade, keď bude mať istotu, že jeho investície sa efektívne využijú a väčšinou v spojení s inými ekonomickými aktivitami. Cestovný ruch vo svete je z kapitálového aspektu typický svojou rozmanitosťou a prepojením do dopravy, obchodu, bankovníctva, poisťovníctva, ale aj do priemyslu. Možnosti získať finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ je potrebné rozvíjať. Chýba však komplexný pohľad na regionálny rozvoj cestovného ruchu. Tak aj projekty, ktoré očakávajú prínos z EÚ, nie sú vždy úspešné, pretože nespĺňajú požiadavku tzv. pridanej hodnoty pre región.

Hd: Optimálny a vôbec možný model slovenského domáceho cestovného ruchu...?

D. Muňko: Strana Smer vypracovala koncepciu rozvoja cestovného ruchu v SR. Cestovný ruch chápeme ako reálny priemysel, teda samostatné odvetvie, ktoré pôsobením multiplikačného efektu vytvára hodnoty pre akceleráciu ekonomiky v danom priestore. Domáci cestovný ruch je nemysliteľný bez vzájomných súvislostí ekonomickej situácie v regiónoch na strane ponuky a ekonomického postavenia slovenského občana na strane dopytu.

Peter Kasalovský

(Najbližšie uverejníme názory J. Bočkaya a V. Vetešku)