Priateľské listy do Bieleho domu ( 7)

V piatok 24. mája, ktorý bol stým dňom od Piateho valného zhromaždenia Hospodárskeho klubu (NEF), sme začali uverejňovať myšlienky jeho členov na adresu Spojených štátov, prezidenta G. W. Busha a jeho administratívy. Tam sa vyrojili ako ohlas na obsah výročnej správy, aj tie o vzájomných slovensko-amerických reláciách a osobných kontaktoch, a preto im Hd vytvoril priestor. Po zverejnení všetkých došlých ohlasov budú doručené ako najdlhší list hlave iného štátu o tom, čím je blízky a podnetný pre jeho priateľov v centrálnej Európe. Dnes ponúkame názory Jána Badžgoňa, generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Castor & Pollux.

Ako vnímate pozíciu Spojených štátov vo svetovej politike?

J. Badžgoň: Ich súčasná pozícia sa prejavuje mimoriadnym úsilím pri zjednocovaní štátov Európy a sveta v boji proti medzinárodnému terorizmu ako hrozbe a pravdepodobnému ohnisku možného vzplanutia vojnového konfliktu veľkého rozsahu. Svojou zásadnou politikou v tomto smere, ktorú prezident G. Bush nekompromisne prejavuje, dáva najavo nielen jednotu Ameriky a Európy pri obrane civilizácie ako takej, ale vyzýva na spoločné stretnutia všetky štáty na obranu proti „hrozbe osi zla“. Prezident si osobne zobral na seba konkrétnu zodpovednosť, čím si u svojho národa získal nesmiernu podporu. Má jasný politický cieľ a hľadá na to vhodné vojenské prostriedky na obmedzenie a zastavenie nekontrolovateľnej partizánskej vojny fanatikov.

Spojené štáty sa postarali, že napriek osudnému minuloročnému 11. septembru nedošlo k dlhodobému ochromeniu svetovej ekonomiky. Správy Medzinárodného menového fondu vyzdvihujú prijaté riešenia Federálneho rezervného systému, ktorý daňovou politikou zabránil možnej globálnej ekonomickej recesii. Svetová ekonomika bola a je silne ovplyvňovaná oživovaním, resp. zhoršovaním vnútornej situácie USA. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť neodkláňanie sa od jedinečnej šance byť súčasťou Európskej únie ako možnosti účasti v jednotnom, rýchlo sa rozvíjajúcom území sveta. Na tento cieľ slúži hospodársky a kultúrny potenciál zúčastnených aj asociovaných krajín. K naplneniu uvedenej myšlienky môžeme prispieť využitím ľudského potenciálu.

Je prirodzené, že pri riešení takej vážnej problematiky nie všetky prijaté riešenia a názory sú ideálne pre všetky zúčastnené strany; ako príklad možno uviesť čiastočné ochladenie vzťahov Európska únia - USA vo vzťahu k clám na oceľ alebo zmluvám o redukcii skleníkových plynov, teda ani spôsob boja proti hrozbe globálneho terorizmu nie je Európou vždy prijímaný s nadšením.

Ktoré zahraničné akty administratívy prezidenta Spojených štátov G. W. Busha si ceníte najväčšmi a prečo?

J. Badžgoň: V súvislosti so sledovaním medzinárodnej politickej situácie by som si dovolil vysloviť niekoľko myšlienok k vonkajšej prezentácii americkej reprezentácie. Hneď na začiatku treba poukázať na zásadnú zmenu, ktorá sa odohrala na politickej scéne počas posledných niekoľkých rokov. Dnes totiž neznie otázka, čo prinesie a ako nás ovplyvní Rusko a jeho mocenské ambície, ale aký je váš názor na Ameriku (myslím USA), ktorá je považovaná za sebeckého obra, ktorý nedosahuje naše „morálne vyššie“ európske myslenie a tradície. Amerika je pravdepodobne súčasťou myšlienok každého, bez ohľadu na jeho pôvod, vzdelanie, národnosť. Amerika nás všetkých každodenne ovplyvňuje prostredníctvom filmov, hudby, televízie. Aj v tejto oblasti sa správa ako superveľmoc. Je to správne? Kde sú naše „európske“ tradície, kde je naše kultúrne zázemie? A práve preto tak silne pociťujeme obrovský účinok na zničenie dvojičiek. Samotná myšlienka realizovaného teroristického útoku uprostred samotnej veľmoci nesie so sebou otázku suverenity jediného štátu. Tento aj ďalšie možné plánované teroristické útoky zasiahli srdce krajiny. Jej globálna hospodárska moc je silná, pričom v ekonomickom ohľade je jej jediným rivalom Európa. Vo vojenskej sfére asi ani žiadny neexistuje.

Problém americkej moci je zjemnený skutočnosťou, že ide o rozvinutú a kritickú demokraciu, ktorej skutky (ale aj to, čo sa nakoniec neuskutoční) sú pod mikroskopom voličov a celého sveta. Moc a vplyv administratívy USA sú obrovské, no mali by dôslednejšie podliehať aj „kontrole“ medzinárodných a nadnárodných organizácií. Je možné, že v blízkej budúcnosti sa dočkáme, že Európa, ako jediné ekonomicky rovnocenné zoskupenie štátov s diplomatickou tradíciou, sa stane aj celosvetovým konkurentom USA. Samozrejme, treba sa zbaviť protiamerických myšlienok a jednoducho sa zamerať na to, aby aj my sme boli súčasťou partnerov Ameriky vo svetovom spoločenstve liberálnych demokracií.

Čo je najdôležitejšie, resp. najzaujímavejšie v slovensko-amerických reláciách z minulosti, dnes a v budúcnosti?

J. Badžgoň: Pri vyjadrení sa k tejto téme by som rád nadviazal na myšlienku štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Jána Figeľa počas jeho návštevy Spojených štátov, ktorý povedal, že nedorozumenia z minulosti nesmú podkopať politickú súdržnosť strednej Európy. Otvorenie diskusie o zatvorených a vyriešených kapitolách z konca druhej svetovej vojny oslabuje diplomatickú súdržnosť krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré majú záujem sa v roku 2004 stať členmi Európskej únie. Podpora politiky diplomacie Slovenskej republiky, teda spoločnej budúcnosti ako najlepšej odpovede na rozdeľujúcu minulosť zo strany Spojených štátov je zrejmá z celkovej atmosféry prístupového procesu do NATO. Vstup štátov strednej Európy, a teda aj Slovenska do tejto organizácie, je pre našu krajinu existenčnou záležitosťou. Závisí od toho prosperita celého regiónu. Práve na novembrovom pražskom summite by tento jedinečný okamih mal nastať, a teda o túto možnosť nesmieme za žiadnu cenu prísť. Dovolil by som si upozorniť, že niektoré faktory ešte nie sú známe. Nepredvídateľnou zostáva otázka zloženia novej vlády, ktorá nastúpi na ďalšie funkčné obdobie. Treba si uvedomiť, že výhody z prípadného členstva sú na všetkých stranách, geopolitické pozitíva z toho vyplývajúce vidia aj členské krajiny aliancie. Na druhej strane aj samotný prístupový proces bude pre Slovensko náročný z viacerých stránok. Sledujúc vyjadrenia štátnikov a predstaviteľov vlád členských krajín NATO musím zdôrazniť, že momentálnou prioritou pre Slovensko a jeho budúcu tvár vo svete je akceptácia do NATO a EÚ.

Nedávno americký veľvyslanec na Slovensku R. Weiser vyjadril postoj administratívy prezidenta G. Busha k prijatiu SR veľmi otvorene: „Rozhodnutie ešte nepadlo. Je možný scenár, že ani z oslovených krajín nebude každá prijatá. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že americká ústava dáva možnosť a zodpovednosť prezidentovi viesť zahraničnú politiku. V princípe prezident prijatie Slovenska podporuje, pozvaný kandidát (SR) spĺňa požiadavky, avšak v Senáte zasadá 100 členov a protokol musí ratifikovať 67 z nich. Jeden z dôrazov pri rozhodovaní je kladený na postup a záruku demokracie na Slovensku.“ A tu by som sa chcel vrátiť k úvodu týchto myšlienok a podčiarknuť, že v roku 1997 v Madride sme zásluhou vtedajšej vlády o pozvanie prišli. Asi iba málokedy dostane nejaká krajina šancu na reparát zapojiť sa do strategického spojeneckého zväzku na ďalšie desaťročia. V Prahe pôjde o rozhodnutie predstaviteľov 19 členských krajín NATO, ktorí zodpovedne posúdia, či vládna garnitúra zo septembrových parlamentných

volieb je dostatočnou zárukou spoľahlivosti Slovenska.

Spravidla vzťahy medzi konkrétnymi osobami sú najdôležitejšie pre vzájomné pochopenie sa ich domovských štátov. Máte taký príklad zo svojho života?

J. Badžgoň: Áno, a musím potvrdiť, že z nedávnej minulosti. Jedna zo spoločností zo skupiny Castor & Pollux je špecializovaná na prípravu na mieru šitých školení, jazykových a odborných kurzov pre záujemcov z radov jednotlivcov aj celých pracovných kolektívov. Nedávno som sa zúčastnil na prínosnom rokovaní medzinárodnej obchodnej komory v americkom Denveri. Jeho účastníkmi boli členovia tejto komory z celého sveta, ktorí pôsobia v širokej škále profesií. Z hľadiska uvažovanej podpory zvýšenia úrovne vyššieho vzdelávacieho procesu na Slovensku boli zaujímavé vystúpenia, ktoré sa týkali vytýčenia stratégie prípravy budúcich podnikateľov v globálnej konkurencii spoločností. Spomínam to preto, lebo ma zaujal štýl celej prednášky, ktorá nebola sucho zameraná na vzdelávací proces z oblasti ekonómie, ale riešila a charakterizovala prípadných víťazov a porazených z hľadiska prognóz vývoja hospodárskych odvetví, regióny a štáty, kde sa problémy z uplatnenia mladých ľudí najskôr vyskytnú, a čo vlastne podmieňuje celkový úspech uplatnenia iného štýlu vzdelávacieho procesu.

V tesnej súvislosti s uvedeným aj my v praxi denne riešime efektivitu riadiacich schopností nielen v podnikateľskej sfére, ale tento problém sa týka celej hospodárskej sféry. Treba sa cielene zamyslieť, či zodpovedné riadenie podniku alebo štátneho úradu má vytýčený ekonomický prínos, či a kde sú hranice „podnikateľskej“ angažovanosti vo vzťahu k riešeniu sociálnych a etických otázok, vzťahov na pracovisku a vzťahov k obchodným partnerom. Keď sa teraz orientujeme na možnosti ďalšieho rozvoja spolupráce s USA, vidím rezervy v podpore prílevu zahraničných investícií, obchodnej výmene a turistickom ruchu. Slovensko nie je v tejto krajine príliš známe, ale našou vonkajšou kvalitnou prezentáciou je potreba v styku s klientmi dať najavo našu samostatnú existenciu, poukázať na kvality spolupráce v akejkoľvek oblasti hospodárstva.