Za či proti živnostníkovi?

Pomôcť treba aj samostatne zárobkovo činným osobám

Transformácia slovenskej ekonomiky by mala dospieť do štádia, keď na niekoľko veľkých rozhodujúcich firiem bude priamo nadväzovať čoraz hustejšia sieť malých a stredných podnikateľských subjektov a malých živnostníkov. Treba im vytvoriť podmienky nielen na samotné podnikanie v produktívnom veku, ale tiež efektívny systém, aby im „zostalo na kávu“ aj potom, keď už remeslo zavesia na klinec. Celé snaženie by malo dospieť do štádia, keď podnikatelia nebudú hovoriť o sociálnom zabezpečení, ale o sociálnom poistení. Vyspelé krajiny západného sveta dokázali efektívne využiť rôzne formy dôchodkového poistenia. Delegáti májového zhromaždenia Slovenskej živnostenskej komory však museli konštatovať, že od roku 1998 prehlbujúca sa kríza dôchodkového poistenia na Slovensku sa bude najviac dotýkať práve živnostníkov. Pocítia to doslova na vlastnej koži, pretože odchodom do dôchodku im výrazne klesne životná úroveň. Keďže vymeriavací základ, z ktorého si platia živnostníci poistné do fondu dôchodkového poistenia, je približne 30 % z priemerného vymeriavacieho základu, dá sa očakávať, že aj dôchodky pre živnostníkov budú dosahovať veľmi nízku úroveň. Nehovoriac o tých, ktorí budú odkázaní na invalidný, vdovský dôchodok a pod. Generálny riaditeľ Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia Michal Němec od začiatku poukazuje na nespravodlivosť systému práve voči živnostníkom, ktorí sa nemohli zapojiť do doplnkového dôchodkového poistenia už pri jeho vzniku. Dôležitým krokom smerom k podnikateľskému stavu na Slovensku bola novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorú NR SR prijala 30. októbra 2000. Doplnkové dôchodkové poistenie sa stalo zatiaľ druhým pilierom dôchodkového poistenia. Tento má popri základnom povinnom systéme v rámci sociálneho poistenia fungovať ako doplnkový dobrovoľný pilier dlhodobých dávok. Systém doplnkového dôchodkového poistenia je založený osobitným zákonom, s osobitným spôsobom zriaďovania a osobitnými pravidlami hospodárenia a spravovania. Veľmi dôležitá je podpora štátu tomuto systému realizovaná najmä daňovými úľavami tak pre zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj pre samostatne zárobkovo činné osoby. Novela okrem iného sprístupnila doplnkové dôchodkové poistenie aj zamestnancom rozpočtových a príspevkových organizácií, zamestnancom zamestnávateľov, ktorí neuzatvorili s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou zamestnávateľskú zmluvu, ako aj osobám samostatne zárobkovo činným a ich spolupracujúcim osobám. Celkovo sa to v rámci SR dotýka asi 300-tisíc ľudí. Aj to potvrdzuje, že sa PDD Tatry-Sympatia pustila do riešenia celospoločensky závažného problému. Opodstatnenosť spomínanej novely sa ukázala hneď v prvom roku jej účinnosti, keď podľa M. Němca v minulom roku DDP Tatry-Sympatia zaznamenala svoj najprogresívnejší rast a „uzatvorili sme 52 928 zamestnaneckých a poisteneckých zmlúv a za 16 mesiacov jej účinnosti sme uzatvorili 1853 poisteneckých zmlúv, ktoré uzatvárajú samostatne zárobkovo činné osoby a ich spolupracujúce osoby“. Riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugen Jurzyca v tejto súvislosti zvlášť ocenil, že spomínaná novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení (s účinnosťou od 1. januára 2001) vytvorila možnosť pripoistiť sa v jednej zo štyroch doplnkových dôchodkových poisťovní (DDP) aj pre samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry - s výnimkou policajtov, colníkov, vojakov a pod. Na mysli má najčastejšie prípady, keď živnostník zamestnáva napríklad manželku, deti alebo iných rodinných príslušníkov. Považuje za správne, že štát upustil od povinnej účasti zamestnávateľa na doplnkovom dôchodkovom poistení a možnosť individuálneho poistenia zamestnanca hodnotí ako krok smerom k dobrovoľnej kapitalizácii príjmov. Tak M. Němec, ako aj E. Jurzyca nezávisle od seba zdôrazňujú

principiálny krok,

a to je komplexná reforma dôchodkového systému ako celku. Dávky vyplácané z dôchodkového fondu budú výrazným spôsobom závislé od poistného, ktoré každý z nás do neho zaplatí. „Ideálne by bolo, keby sme dokázali zjednotiť a dostať zhruba na rovnakú úroveň podmienky pre zamestnancov i pre samostatne zárobkovo činné osoby. Vrátane daňových úľav v rámci DDP a ďalších otázok. Ak má byť takáto „pomocná palička“ pre živnostníka skutočne oporou, o ktorú sa bude môcť oprieť, to chce nielen odborne rokovať, ale v rámci osvety doslova šíriť pointu rozprávky o troch grošoch: pre dieťa, pre starého otca a tretí odložený na staré kolená pre seba,“ dodal na záver M. Němec.

Tibor Bucha