Kde sme a čo chceme (51)

Integrácia bude zrejme bolieť

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Štefan Rosina, prezident Matador Púchov, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

Š. Rosina: Proces začlenenia Slovenska do Severoatlantických obranných štruktúr dospel do štádia, v ktorom nevidím reálnu cestu späť. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že naša politická reprezentácia sa zhodla na otvorenom deklarovaní cieľov vstúpiť do NATO a zjednotiť po boku našich susedov vojenský systém v stredoeurópskom regióne, čo získava čoraz väčšiu podporu verejnosti. Osobne považujem naše ambície za pozitívne, najmä z hľadiska dlhodobých perspektív rozvoja Slovenska, ale aj s prihliadnutím na stále sa zvyšujúce napätie v medzinárodných vzťahoch v oblastiach otvoreného i skrytého ohniska vojenských konfliktov.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

Š. Rosina: Je evidentné, že aj keď sa v procese transformácie nesporne urobilo mnoho racionálnych systémových opatrení, súčasnú ekonomickú situáciu v našom štáte nemôžeme hodnotiť pozitívne. Rovnako negatívne sa prejavuje rozkolísanosť a neistota v politickej sfére spoločnosti. V globálnych porovnaniach sociálna situácia občanov výrazne zaostáva za ostatnou Európou. Ak mám v súvislosti s našou integráciou označiť mimoriadne dôležitý faktor, myslím, že je to ekonomická a politická stabilita.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

Š. Rosina: Rok 2002 je pre našu firmu z hľadiska ďalšieho vývoja prelomovým. Skončili sme zásadné reštrukturalizačné kroky, stabilizovali sme výkonnosť s rastovou tendenciou a prijatím strategického plánu rozvoja do roku 2006 sme jasne vytýčili cestu, ktorou sa chceme uberať. Stratégia rozvoja predpokladá značné investície do rozšírenia kapacít výroby autoplášťov v Púchove, v spoločnom podniku Matador-Omskšina i v spoločnom podniku Continental Matador. Využitím kapacít vlastného výskumného ústavu sa nám darí permanentná inovácia sortimentu, prechod na sofistikované vysokorýchlostné pneumatiky, ktorými uspokojíme aj náročnejšie požiadavky našich zákazníkov. Sú rozbehnuté projekty inovácií vo výrobe dopravných pásov, strojov a zariadení pre gumárenský priemysel i výrobkov z technickej gumy. Naštartovali sme procesy zamerané na rozšírenie a skvalitnenie služieb, celej obchodnej siete a v neposlednom rade i cieľové projekty na zmeny vo firemnej kultúre.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

Š. Rosina: Matador je exportne zameraná firma, ktorá vyváža viac ako 80 percent svojej produkcie, preto ju integračné a globalizačné procesy významne ovplyvňujú. Podniká však v domácom ekonomickom prostredí, preto sa problémy nášho hospodárstva priamo odrážajú na ekonomických výsledkoch firmy. A týchto problémov je stále nadbytok. Ak by som mal zdôrazniť prioritu problémov v oblasti celospoločenského vývoja, hľadal by som ju v oblasti povolebného politického usporiadania a zabezpečenia ekonomickej stability.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

Š. Rosina: Každá krajina bývalého východného bloku mala v procese transformácie vlastné problémy a špecifiká, preto je akékoľvek generalizačné porovnanie prinajmenej diskutabilné. Vznikom Slovenskej republiky sa vytvorili podmienky na rozvoj a uvedomenie si vlastnej svojbytnosti Slovákov, k čomu mali vo svojej histórii skutočne veľmi málo príležitostí, a preto tento fakt pôsobil mobilizačne aj na dynamiku iných transformačných procesov. Považujem to za určité plus, ktoré sa prejavilo najmä v individuálnej iniciatíve časti obyvateľov, a tí sa dokázali presadiť v medzinárodných podmienkach. Deväť rokov existencie samostatného Slovenska je však veľmi krátky čas na to, aby sa národné povedomie a národná identita sformovali tak ako v štátoch, ktoré nemuseli prekonávať takúto zmenu a prezentovali ako sociálny fenomén so všetkými mobilizačnými dôsledkami. Na druhej strane rozdelením bývalého Československa sme síce získali samostatnosť, ale podstatne sa zúžil trhový priestor nielen na podnikanie v priemyselnej výrobe, ale aj pre nadstavbové sféry - vedu, umenie, turistiku a pod. To je určite naším mínusom. Verím, že tento problém sa perspektívne vyrieši integráciou do EÚ, ale ani táto nebude pre nás bezbolestná.