Kde sme a čo chceme (52)

Bez nadhľadu a sebareflexie

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Jozef Hric, predseda dozornej rady a. s. Tesla Liptovský Hrádok.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Hric: Myslím si, že naše ambície sú v súčasnosti postavené na reálnych základoch na rozdiel pred posledným rozširovaním, kde sme síce tiež mali ambície, ale, žiaľ, ďalšie podmienky súvisiace s prijatím sme neplnili, a preto sme ani nemohli byť prijatí spolu s Poľskom, Maďarskom a s Českou republikou.

Pokrok, ktorý sme dosiahli, je evidentný tak z hľadiska plnenia politických kritérií, ako aj vojenských. Napĺňanie podmienok prijatia do NATO je jedna z mála úloh, ktorú táto vládna garnitúra zvládla k spokojnosti svojich voličov, aj zástancov nášho vstupu do NATO, bez ohľadu ku ktorej politickej reprezentácii sa hlásia. Aj keď mám celý rad výhrad k spôsobu vládnutia súčasnej politickej garnitúry, v prípade prípravy Slovenska na vstup do NATO si zasluhuje absolutórium, moju úctu aj uznanie.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

J. Hric: Neviem si dosť dobre predstaviť naše možné prijatie do EÚ bez ambície byť v NATO. Plnenie podmienok a následné prijatie do NATO považujem popri všetkých ekonomicko-spoločenských podmienkach za najdôležitejšie a rozhodujúce.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Hric: Veľký prepad všetkých rozhodujúcich telekomunikačných svetových producentov - Ericsson, Alcatel, Siemens, Nokia, Motorola v druhej polovici roku 2001 mal vplyv aj na postavenie našej spoločnosti, pretože viac ako 70 % produkcie roku 2001 bolo pôvodne smerované práve pre týchto výrobcov. Záver roku 2001 aj prvé mesiace roku 2002 boli preto pomerne kritické. Z najhoršieho sme však „už von“ a začína rast produkcie, aj keď pomalší, ako by sme si želali a očakávali.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Hric: Tu na rozdiel od hodnotenia plnenia podmienok prijatia do NATO a EÚ, zostala táto vládna garnitúra mimoriadne veľa dlžná svojim záväzkom, sľubom aj povinnostiam, ktoré z vládnutia vyplývajú. Rozsah aj hĺbka problémov je z môjho hľadiska taká rozsiahla, že by si zasluhovala širší priestor, ale pokúsim sa poukázať z môjho pohľadu podnikateľa aj voliča, na rozhodujúce:

- Ani táto vládna garnitúra si dostatočne neuvedomovala, že v prvom rade je služobníkom pre daňových poplatníkov a občanov. Vládnutie si často zamieňala s vlastníctvom štátu a dala to občanom na zreteľ už pri zostavovaní kabinetu. Preto máme najpočetnejšiu vládu k prepočtu na počet obyvateľov len preto, aby mohli byť uspokojené všetky strany, ktoré stáli pri zostavovaní vlády. Preto máme štyroch podpredsedov vlády bez príslušných rezortov. Takto môže postupovať len vlastník a nie služobník. Pre mňa bol tam začiatok toho, čo následne zákonite muselo dôjsť, nesplnenie očakávaní občanov. Aj to zakladá súčasné spravovanie štátu na úkor dlhu v takých rozmeroch, ako je to dnes.

- Vymožiteľnosť práva a postavenie veriteľov, ich súčasný stav je dôsledkom toho, že lehoty na vybavovanie súdnych sporov dosahujú v priemere viac ako päť rokov. Takéto chápanie nezávislosti súdov je pomýlené a absentuje tu štátnická múdrosť. Pokračovanie v takejto filozofii ťahá našu ekonomiku aj spoločnosť ku dnu.

- Nedotiahnutá reforma štátnej správy a nekvalifikovaná štátna byrokracia, ktorá sťažuje život potenciálnym zahraničným investorom, podnikateľom i občanom.

- Vonkajšia i vnútorná makroekonomická nerovnováha sa prenáša do oblastí zdravotníctva, školstva, sociálneho systému. Vysoká miera nezamestnanosti sa prenáša do obmedzovania vnútorného dopytu, to spôsobuje nízke využívanie kapacít s následným uvoľňovaním pracovníkov a ich prepad do sociálnej siete, s následným rastom potrieb sociálnych dávok. Oživenie ekonomiky, rast exportu a vytváranie podmienok pre ne sú kľúčovou otázkou riešenia našich súčasných aj očakávaných problémov. Nahrádzanie týchto krokov rôznymi makroekonomickými ukazovateľmi, ktoré sú síce potrebné aj žiaduce, ale v súčasnom stave slovenskej ekonomiky nie sú kľúčové, považujem za ekonomické diletantstvo. Veľká časť prezentovaných makroekonomických údajov, ku ktorým sa často hlásia členovia vládneho kabinetu, hoci sú pozitívne, ešte nezakladajú ekonomický rast, sú len predpokladom, ale ich ďalšie rozpracovanie absentuje. V súčasnosti avizované problémy rozpočtu sú zákonitým dôsledkom takéhoto spravovania štátu.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Hric: Za najväčšie mínus považujem absenciu štátnikov v našich politických garnitúrach. Prevažná časť všetkých doterajších bola a je síce lepším alebo horším politikom, ale, žiaľ, ani jeden štátnik s dostatočným nadhľadom, sebareflexiou a chcením slúžiť ľuďom.