Kravy na lanovke?

Komentuje Andrej Pokojný

Slovenské poľnohospodárstvo má svoje špecifiká, čo platí aj o jeho jednotlivých regiónoch a dokonca i subregiónoch. Nahrubo ich možno určiť zemepisnou kolmicou. To, čo je od Žiaru nad Hronom na západ, má iné prírodné podmienky ako to, čo je od neho na východ. Takéto orientačné rozdelenie územia vytvára dva rozdielne rámce pre našu živočíšnu, ako aj rastlinnú produkciu. Výskumníci sa dlhší čas zaoberali špecifikáciou výrobných podmienok a odporúčaniami rozvoja produkcie na jednotlivé regionálne podmienky. Hovädzí dobytok sa dá na Slovensku všade chovať s vysokou úžitkovosťou a dojivosťou. Ekonomická efektívnosť produkcie mlieka by však rovnaká nebola. Podľa odborníkov naše najprodukčnejšie plemeno by sa dalo chovať hoci aj na Lomnickom štíte. Pokiaľ však sa v bežných podmienkach liter mlieka vyrobí približne za 9 až 10 Sk, na uvedenom končiari by to bolo za 700 Sk. Tento, v praxi nereálny, ale finančne vraj presne vyrátaný príklad, chce dokumentovať rozdielnosť podmienok, ktorým sa musia agropodnikatelia na Slovensku prispôsobiť. V poľnohospodárstve by malo platiť, že v prvom rade má živiť ľudí doma, a to, čo ostane, možno vyvážať. Pri rozumnej ekonomike by sa to aj dalo. Chce to však aj dômyselnejšie narábanie prostriedkami a zmenu vzťahu štátu k agrokomplexu. Lebo, obrazne povedané, ak chováme kravy na Lomnickom štíte, nedostáva sa financií na zabezpečenie potrieb poľnohospodárstva, školstva, zdravotníctva. Poľnohospodárov naučil život nechovať kravy vo veľkom v extrémnych podmienkach. Z tohto hľadiska sa správajú racionálnejšie ako niektorí naši ekonómi, ktorým je agrokomplex značne ľahostajný a jeho ignorovaním nehrozí len zaburinenie polí, ale aj vážne naštrbenie vzťahov v spoločnosti.