V pozícii lovcov mín

Technický stav priehrad a hrádzí na Slovensku je pomerne dobrý, a to napriek ich prirodzenému starnutiu. Nehrozí havária či ich pretrhnutie, no napriek tomu situácia by mohla byť lepšia, lebo sústavné finančné nedokrvenie ich údržby sa predsa len podpisuje pod zmeny parametrov týchto stavieb. Ak sa v dohľadnom čase investície do tejto časti vodného hospodárstva nezvýšia, priehrady a hrádze sa môžu stať časovanou mínou a na ich sanáciu bude treba vynaložiť oveľa viac financií ako teraz. V histórii slovenských vodných diel sme zatiaľ zaznamenali jednu veľmi vážnu haváriu, ktorou bolo pretrhnutie dunajskej hrádze na južnom Slovensku, ktorého dôsledkom boli rozsiahle záplavy. Vybudovaním vodného diela Gabčíkovo sa však hrozba opakovania situácie odstránila. Na Slovensku je približne 350 vodných nádrží a priehrad. Z nich 51 má svetové parametre a objem nad jeden milión kubických metrov vody. Prvú priehradu sme u nás sprevádzkovali pred 65 rokmi. Najstaršie vodné diela však pochádzajú z 15. storočia a sú nimi štiavnické tajchy, ktoré UNESCO zaradilo do zoznamu technických pamiatok. „Poriadok vo financovaní vodného hospodárstva odzrkadľuje aj stav, v akom je v súčasnosti Vážska kaskáda. Tá sa začala budovať ešte za prvej Československej republiky a dokončili ju v 80. rokoch minulého storočia, zatiaľ posledným vodným dielom Kráľová,“ reagoval na našu otázku, v akom technickom stave sú vodohospodárske objekty na Váhu, technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica Ing. Ladislav Podkonický.

„Tie roky hovoria samy za seba, čo znamená, že stavby starnú. Financie, ktoré išli do vodného hospodárstva kaskády, hoci energetika z tamojších zdrojov získava miliardy korún, predstavujú ročne len okolo 250 mil. Sk. To nie je

ani desatina

z tržieb za elektrinu.“ Z jeho informácií vyplynulo, že hodnota vodohospodárskeho majetku na Váhu je v porovnaní s hodnotou energetickej časti asi desať ku jednej. „Toto sa odzrkadlilo tak, že údržba vodných diel na rieke nebola taká, aká mala byť, neuskutočnili sa mnohé rekonštrukcie, ktoré sa mali urobiť. Napriek zanedbaniu nevyhnutnej údržby a rekonštrukcie, vodné diela sú bezpečné. Každoročne sú posudzované a merané, takže k ohrozeniu ich okolia nedochádza.“ Podľa L. Podkonického však zanášanie priehrad spôsobuje straty kapacít vo výrobe elektrickej energie. Zaujímalo nás, koľko by vodohospodári potrebovali, aby sa tieto stavby dostali do normálneho užívateľského stavu. Riaditeľ uviedol, že suma by musela byť ročne okolo 400 až 500 mil. Sk. Bola by potrebná na rekonštrukcie. Vypracovali sme normatív, ktorý schválilo aj vedenie ministerstva pôdohospodárstva. Ide o presné čísla, ktoré vieme na jednotlivé diela vypočítať.“ Ako sme sa dozvedeli, celková suma, potrebná momentálne na údržbu Vážskej kaskády, predstavuje asi

3,5 mld. Sk,

čo sú vraj dosť presné odhady. Ani skúsený, dlhoročný vodohospodársky praktik, predseda Slovenského priehradného výboru Ing. Miroslav Líška si nemyslí, že zo súčasného technického stavu vodných diel na Váhu vyplývajú nejaké priame ohrozenia. Vodohospodári sa zaoberajú aj otázkou starnutia priehrad, ale to má len preventívny zmysel. Starne každý materiál, aj betóny a nádrže tým, že sa zanášajú. „Starnú aj podkladové údaje, ktoré slúžili projektantom a navrhovateľom jednotlivých priehrad. To znamená, že každá priehrada bola vybudovaná za určitých hydrologických podmienok. Dnes nielenže máme dlhšie časové rady, ktoré umožňujú presnejšie stanoviť hydrologické podmienky, ale dochádza aj k zmenám klímy. Prejavujú sa tým, že vzrastá početnosť mimoriadnych hydrologických a meteorologických udalostí. Z tohto hľadiska má hydrometeorologický ústav spolu s vodohospodármi určiť oblasti, kde môžu spadnúť mimoriadne veľké zrážky, ktorými môžu byť ohrození ľudia aj majetok. To je obsiahnuté aj v schválenom protipovodňovom programe, ktorého realizácia je však spomalená nedostatkom financií. Potrebné je tiež vytypovať, kde je nevyhnutné vykonať potrebné opatrenia. Za najprirodzenejšie sú považované tzv. poldre.“ Ide o

terénne nádrže,

ktoré sú za bežnej situácie prázdne, bez vody. Ale keď prídu mimoriadne zrážky, tak zachytia povodňovú vlnu a vodu následne vypúšťajú tak, že pod poldrom je už prietok neškodný. Aj ich vybudovanie, hoci nejde o zložité stavby, vyžaduje financie, lebo objekty, ktorými sa prepúšťa voda, sú z betónu a potrebujú sústavnú, preventívnu údržbu, aby v čase ich použitia boli bez problémov funkčné. Podľa M. Líšku Váh je zabezpečený tým, že v hornej časti jeho povodia sú dve kľúčové nádrže - Liptovská Mara a Oravská priehrada, ktoré dokážu zachytiť podstatnú časť prívalových vĺn, ktoré sa vytvoria v horách. „Vlani bol problém len v tom, že neďaleko Piešťan presakovala hrádza, ale urobili sme potrebné úpravy, utesnili podložie.“ M. Líška zdôrazňuje, že

hrádze a okolie

treba udržiavať, lebo v opačnom prípade inundačný priestor toku rýchlo zarastie krovinami. Vtedy jeho hydraulická priepustnosť klesá, zdvíha sa hladina, a to môže pri veľkom prietoku znamenať katastrofu.

Vladimír Turanský