Dohoda o vykonaní práce podľa Zákonníka práce

Od 1. 4. 2002 nadobudol účinnosť nový Zákonník práce. V § 226 ods. 2 v druhej vete sa píše, že „v dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha...“ Môžete bližšie definovať charakteristiku vymedzenia pracovnej úlohy, aby sme danú problematiku lepšie pochopili? Platia sa za zamestnancov zamestnaných na základe tejto dohody o vykonaní práce nejaké odvody do fondov?

- Na začiatok je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať plnenie svojich úloh najmä zamestnancami v pracovnom pomere, ktorý sa medzi zamestnancom a zamestnávateľom zakladá od 1. 4. 2002 už iba písomnou pracovnou zmluvou alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (§ 7 ods. 4 a § 42 ods. 1 ZP). Dohody o prácach vykonávaných „mimo“ pracovného pomeru, t. j. napr. dohody o vykonaní práce môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať so zamestnancami iba výnimočne, a to ak ide o práce, ktoré sú vymedzené výsledkom a ktorých výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný a nehospodárny (§ 223 ods. 1 ZP).

Dohodu o vykonaní práce upravuje ustanovenie § 226 nového Zákonníka práce (ZP). Dohoda o vykonaní práce sa musí uzavrieť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode musí byť vymedzená(é):

- pracovná úloha,

- dohodnutá odmena za vykonanie,

- doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať,

- rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Pri dohode o vykonaní práce nejde o výkon opakujúcej sa činnosti určenej druhovo, ale musí ísť o individuálne vymedzenie pracovného záväzku (resp. pracovnej úlohy). Vymedzenie pracovnej úlohy pri dohode o vykonaní práce spočíva vo výsledku práce. To znamená, že rozhodujúci je výsledok práce, napr. vymaľovanie určitých priestorov, vytvorenie nejakého projektu, vytvorenie nejakého umeleckého diela (hudobného, literárneho, resp. výtvarného atď.). Z uvedeného vyplýva, že by malo ísť o práce, ktorých pravidelný výkon zamestnávateľ nemôže zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, resp. pracovných zmien tak, aby ich riadenie a kontrola dodržiavania pracovného času boli účelné a hospodárne.

V tejto súvislosti je nevyhnutné tiež uviesť, že zamestnávateľ priebeh výkonu práce vykonávanej na základe dohody o vykonaní práce neriadi, ani nekontroluje výkon práce zamestnanca, pretože pracovný záväzok určuje výsledok práce. Predpokladaný rozsah práce nesmie byť vyšší ako 300 hodín v kalendárnom roku pre jedného zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že nič nebráni tomu, aby mal zamestnanec takéto dohody o vykonaní práce uzavreté s viacerými zamestnávateľmi, pričom u každého z nich môže pracovať maximálne 300 hodín v kalendárnom roku.

Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, pretože inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. V takom prípade je zamestnávateľ povinný nahradiť škodu, ktorá by zamestnancovi vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Účastníci dohody sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy, právo na odmenu primeranú vykonanej práci, pokiaľ môže zamestnávateľ jej výsledky použiť a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezanikajú, ale sa stávajú súčasťou dedičstva. Dohoda o vykonaní práce účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nikdy nezakladá. Z tejto skutočnosti vyplýva, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí.

Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie a ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti z dohody o vykonaní práce neplatí ani zamestnanec, pretože osoba vykonávajúca činnosť na základe dohody o vykonaní práce sa za zamestnanca na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti nepovažuje (§ 24 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Dohoda o vykonaní práce

medzi zamestnancom a zamestnávateľom

zamestnanec zamestnávateľ

nemocenské neplatí neplatí

poistenie

dôchodkové neplatí neplatí

zabezpečenie

zdravotné neplatí neplatí

poistenie

príspevok

na poistenie neplatí neplatí

v nezamestnanosti