Zložitá prevencia

Al-Káida sa znovu prebúdza. O možných nových útokoch na americké ciele hovoria tak západní politici na tlačových brífingoch, ako aj samotní členovia teroristickej organizácie prostredníctvom im dostupných médií vrátane internetu či rôznych letákov a plagátov. Tajné služby ako základný pilier prevencie sa tak opäť ocitajú na ťažkých skúškach. Veď nešťastný 11. september bol najmä ich zlyhaním a ďalšie by si dovoliť nemali.

No snaha o prevenciu sa stretá s celým radom objektívnych ťažkostí. „Naším najväčším problémom je, že máme ľudí, o ktorých si myslíme, že sú teroristi. Sú podporovateľmi al-Káidy... Mohli prisahať džihád (svätú vojnu), môžu byť tu, v Spojených štátoch, legálne a nespáchali žiadny zločin,“ vyhlasuje v týchto riaditeľ FBI Robert Mueller. V praxi to znamená, že FBI má potenciálnych atentátnikov, no nemá právny dôvod zadržať ich. FBI nemá preto inú možnosť ako sledovať tieto osoby po celej krajine, a to 24 hodín denne.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) sleduje po celej krajine 24 hodín denne „významný“ počet osôb, ktoré podozrieva z kontaktov s teroristickou organizáciou al-Káida. Uviedol to riaditeľ FBI Robert Mueller v dnes zverejnenom rozhovore pre denník Washington Post s tým, že táto misia preťažuje zdroje úradu. Priznal tiež, že agenti nemajú inú možnosť, než stále sledovať podozrivých, keďže ich nemôžu zadržať za imigračné alebo iné priestupky. Mueller odmietol uviesť počet sledovaných osôb, avšak tvrdí, že FBI je „skutočne tlačený“ k ustráženiu všetkých podozrivých teroristov. K tým môže patriť ktokoľvek, kto telefonoval známemu teroristovi v zahraničí alebo distribuuje „probinládinovskú“ literatúru.

Ďalším zo závažnejších problémov je aj identifikácia možných terčov eventuálnych útokov. Ich okruh je totiž veľmi široký. Britská tajná služba MI5 napríklad vytvorila zoznam 350 kľúčových budov a zariadení, ktoré by sa mohli stať cieľom teroristov. Na zoznam sú zaradené vládne budovy, atómové elektrárne, mrakodrapy, vojenské základne, letiská a telekomunikačné strediská, píše na titulnej strane denník Times. Zabezpečenie najpravdepodobnejších cieľov však vôbec neznamená odstránenie hrozby.

Osobitnou kapitolou celosvetového boja proti terorizmu je otázka ľudských práv. Nie je žiadnym tajomstvom, že zástancovia nekompromisného boja proti terorizmu sa často dostávajú do kolízie s dodržiavaním ľudských práv. A z tohto konfliktu vznikajú viaceré verejné tlaky. Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová včera napríklad vyjadrila obavy nad dôsledkami tvrdých legislatívnych a imigračných opatrení, ktoré niektoré krajiny vrátane USA zavádzajú v rámci boja proti terorizmu. Robinsonová označila Spojenými štátmi plánované bezpečnostné opatrenia na kontrolu cudzincov prichádzajúcich do krajiny za „znepokojujúce“. „Myslím si, že (opatrenia) obsahujú niekoľko znepokojujúcich aspektov, pretože sa vzťahujú na stovky tisíc ľudí, z ktorých drvivá väčšina sú nevinní... Som rada, že to vyvolalo obavy (aj) v Spojených štátoch,“ povedala Robinsonová pre rozhlasovú stanicu BBC.

(by)