Brúsenie cesty k diamantu

Elektráreň V-1 by sa uplatnila na liberalizovanom trhu

Investície do energetiky sú značné, a preto je potrebné, aby štát, ak niečo rozvíja, mal jasnú energetickú politiku. Smerom k budúcnosti v tomto zohráva dôležitú úlohu otázka veľkoplošných ekonomických projektov, aké investície k nám prídu zo zahraničia, alebo ako sa bude správať naša podnikateľská sféra. Vývoj v energetike by mal byť odozvou na takéto požiadavky, vízie. „V škole sme sa učili o desaťstupňovom mineralogickom rade tvrdosti, ktorý končí trojicou topás - korund - diamant. Aj my, ako malá elektroenergetická spoločnosť, môžeme sa dostať zmenou vnútorných a reštrukturalizačných procesov, zmenou svojich vnútorných pravidiel do pozície, aby sme flexibilne vedeli reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia, a tak sa môžeme dopracovať až k tomu diamantu,“ uviedol pre Hospodársky denník zástupca Slovenských elektrární Karol Holan. Na strane spotreby elektrickej energie nie je u nás vybalansované základné smerovanie štátu a jeho ekonomiky s energetickou politikou. Chýba ucelená ekonomická stratégia rozvoja spoločnosti na dlhšie obdobie, ktorú ani jedna z doterajších vlád nepripravila. V tejto situácii, navyše v podmienkach liberalizovania trhu s elektrickou energiou nedá sa zodpovedne povedať,

koľko zdrojov

potrebujeme a či sú niektoré zbytočné. Preto sme sa spýtali K. Holana, či argument neraz používaný aj v súvislosti s budúcim odstavením jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, že Slovensko má prebytok elektrárenských zdrojov, je pri liberalizácii trhu s energiou opodstatnený. Podľa neho toto nie je argument, odstavenie V-1 nie je účelné. „Účelné by bolo pýtať sa, ako dokážete elektráreň V-1 prevádzkovať? Dokážete ju prevádzkovať bezpečne, v súlade s medzinárodne prijatými normami? Dnes môžeme povedať áno, vieme ju takto prevádzkovať. V-1 je v Európe pravdepodobne druhou elektrárňou, na ktorej bolo najviac misií z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, takže objektivita je maximálne zachovaná. Keď misie vyhlasujú, že elektráreň je bezpečná, nemalo by sa pracovať tak, že verejnosť je udržiavaná v popudlivom stave vo vzťahu k tejto elektrárni. Máme pracovať tak, aby sme ju presvedčili, že je bezpečná.“ Elektráreň V-1 môže zarobiť

ešte veľa peňazí,

ktoré by Slovenským elektrárňam pomohli. Dnes totiž neexistuje tlak vyrábať elektrickú energiu za každú cenu. Preto nie je dôvod dohnať využívanie zdrojov do krajnosti. Je to podobné, ako keď sa ide bezpečnou rýchlosťou autom. Vtedy je pravdepodobnosť havárie oveľa menšia, ako keď na tej istej ceste vysoko prekročíme povolenú rýchlosť. „Ak sa máme ako firma dostať k tomu diamantu, musíme sa tak meniť, aby sme sa dostali nad vodu. Tam sa dostaneme tým, že zarobíme peniaze. Keď budeme otvárať trh s energiou a nebudeme mať k dispozícii zdroje, ktoré nám pomôžu odolávať zahraničnej konkurencii, tak to nebude dobré. Z pohľadu liberalizácie obchodu by rozhodne bola škoda, aby elektráreň V-1 bola odstavená,“ dodal K. Holan. Napríklad obyvateľmi dvojnásobne väčšie Maďarsko ako my má asi len o 600 MW viac inštalovaného výkonu. Preto nás zaujímalo, či je teda účelné, aby Slovensko malo až taký elektrárenský výkon. Podľa K. Holana tento výkon SR (okolo 8000 MW, z toho SE dávajú 6998 MW - pozn. Hd) je potrebný. Je však nutné položiť si otázku, či na strane spotreby vie niekto vyhlásiť, že súčasný

stav ekonomiky

u nás bude dlhodobý, alebo aké zmeny nastanú. Keby na Slovensku výrazne pribúdali významné dlhodobé podnikateľské aktivity, narastie spotreba elektrickej energie. Naša elektroenergetika bola postavená na iný druh priemyslu, ale ten sa položil. „My nemôžeme kvôli tomu, že niekto doteraz neobnovil spotrebu elektrickej energie, svoje zdroje obmedziť. Lebo keby sa ekonomika zásadne pohla, mohol by zasa niekto povedať, že máme málo kapacít. Keď bude liberalizovaný trh, zahraničie nám síce energiu dá, ale za viac peňazí. Oni si totiž vedia zrátať jedno. Ak by sme tu nemali dostatočné zdroje, tak sa všetci dodávatelia dokážu dohodnúť...“ Mnohí, ktorí pracujú v energetickej brandži hovoria, že elektráreň V-1 v liberalizovanom trhu s elektrinou predstavuje pre zahraničie konkurenciu, len to nepovedia oficiálne. Táto elektráreň je podľa viacerých odborníkov predmetom konkurenčného boja. V súvislosti s liberalizáciou trhu s elektrickou energiou sme oslovili staršieho manažéra spoločnosti Deloitte & Touche pre energetické transakcie a riadenie rizika Johna Sen-Chu, ktorý mal v Bratislave prednášku. V rozhovore pre Hospodársky denník si sám položil otázku, či aj keď je v krajine

prebytok výkonu

a má vlastné výrobné kapacity, nie je to národný majetok a čo urobiť so šikovnými ľuďmi pracujúcimi v tejto oblasti? Vyhnať ich do zahraničia? On, ak by mal na tento proces vplyv, všetok svoj čas by venoval tomu, aby z energetiky urobil národné bohatstvo. „Keby som mal hutnícku fabriku a prebytok ocele, predsa by som sa ju snažil vyvážať. Keď mám dobrú výrobu, ktorá produkuje lacnú, environmentálne vyhovujúcu elektrinu, bolo by čudné, keby som ju nevyužíval a neexportoval.“ Na otázku, ako by sa zachoval, keby sa ocitol v pozícii hlavného manažéra štátu a zahraničie by tlačilo na odstavenie energetického zdroja, uviedol, že by sa najprv snažil pochopiť, prečo vlastne chcú toto odstavenie. „Politika aj ekonomika sú dôležité, ale obidve tieto zložky musia byť vyvážené v záujme ľudí,“ uviedol. Pripomenul však, že vo svete existuje opozícia proti jadrovým elektrárňam. Nemôže síce posúdiť prípadné inžinierske problémy bezpečnosti jadrových energetických zdrojov, ale podľa neho národné záujmy a záujmy EÚ by mali byť na rovnakej úrovni, lebo aj únia má záujem o lacnú a bezpečnú energiu.

Podiel na inštalovanom výkone SE (rok 2002 - MW)

Jadrové elektrárne 2640

Tepelné elektrárne 1963

Prietokové vodné 1660

Prečerpávacie 735

Dovedna 6998

Zdroj: SE, a. s.

Graf: Hd

Vývoj celkovej výroby elektriny v SR (GWh)

1993 22 346

1995 25 905

1997 24 548

1999 27 893

2000 30 877

2001 32 003

Zdroj: SE, a. s.

Graf: Hd

Vladimír Turanský