Aby náš svet bol bezpečnejší

Odstraňovanie biedy sa stalo najakčnejšou zbraňou

Ak to neurobíme, tak je viac ako pravdepodobné, že vyvstanú nové a podstatne zložitejšie problémy. Až také, že by sa doterajšie výsledky civilizácie mohli meniť na prach. Je pozoruhodné, že svet akoby potreboval 11. september 2001, aby začal konečne vnímať, čo mu hrozí. Realisti zo sfér najdôležitejších pre svetovú ekonomiku a politiku priznávajú, že vzťahy medzi viacerými štátmi sa komplikujú pod tlakom hospodárskej sily, či jej „prirodzenej“ arogancie, a zároveň ekonomické a s nimi sociálne relácie sa v celom rade štátov vyvíjajú v neprospech najširších vrstiev obyvateľstva. Aby bol svet bezpečnejší, tak musí riešiť neodkladne známe dôsledky globalizácie.

Príznačné pre ekonomicko-politický summit, ktorý sa po trinásť rokov v závere júna uskutočňuje v Crans Montane, je záujem nielen o akútne či priam neuralgické miesta v súčasnom svete, ale predovšetkým o videnie poučení z nich, čiže riešení pre budúcnosť. Z tohto aspektu bola najvýznamnejšou diskusia o tom, aký je svet po vlaňajšom septembri. Pričinil sa o to reverend J. Jackson z USA, Nabeal Sha´at (palestínsky minister pre medzinárodnú spoluprácu), B. Schmögnerová (výkonná tajomníčka Hospodárskej komisie pre Európu OSN), R. Davies (International Business Leaders Forum Veľká Británia) a prof. V. Gowilland-Debbasová (IUHEI Ženeva).

Veľavravnou bola replika reverenda J. Jacksona na kritické názory vo svete na prejav prezidenta G. W. Busha o vývoji situácie na Blízkom východe. Zdôraznil, že z hľadiska jej vyriešenia nie je dôležité, či bol J. Arafat izolovaný, ale sa sám dostal do izolácie, ale to, kto zvolá mierovú konferenciu. Mali by to byť predsa susedné štáty a tiež G8, v ktorej majú svoju úlohu Spojené štáty. Rovnako ako ďalší diskutujúci konštatoval, že bázou pre nebezpečné konflikty sú pomaly riešené problémy globalizácie, ktoré vystupujú do popredia s maximálnou naliehavosťou aj v takých dôsledkoch, ako je nedostatok pitnej vody, potravín, liekov a zdravotnej starostlivosti, vzdelanosti atď.

K úspešnosti boja proti terorizmu podstatne pomôže odstraňovanie jeho príčin, ktoré majú tú najvýživnejšiu pôdu v hospodárskej a sociálnej biede, ale aj v arogantnosti bohatých krajín, či tých, ktorí nemajú zábrany vo svojich snahách bohatnúť. V tejto súvislosti prof. V. Gowilland-Debassová pripomenula aktuálnosť niektorých myšlienok K. Marxa. Reprezentantka SR, takpovediac vo farbách OSN, B. Schmögnerová uviedla o. i. aj to, že svet sa stal po vlaňajšom septembri iným, lebo sa začal zaujímať oveľa intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým o svoju bezpečnosť a čo najľudskejšiu budúcnosť a tiež o ekonomicko-sociálne riešenia na jej podporu.

Ďalšou veľkou témou tohto summitu z nášho aspektu bola európska integrácia a rozširovanie NATO. V prvej prezentovala SR vicepremiérka M. Kadlečíková a v druhej predseda strany Smer R. Fico. Na rozdiel od viacerých účastníkov v jednom z rokovacích jazykov - angličtine až príliš vecne a so silnou faktografiou. Sedem až desať minút na prezentačné vystúpenie nevytvorilo priestor pre vicepremiérku M. Kadlečíkovú trebárs na polemiku s úvodným prejavom talianskeho ministra spojov M. Gasparriho. Ten totiž prejavil jednoznačnú snahu o oživenie témy Benešových dekrétov, ktoré sú Európskou komisiou z hľadiska rozširovania EÚ uzavretou otázkou.

Do tisíc politikov a vôbec verejných činiteľov, podnikateľov, ale aj predstaviteľov vedy, školstva, kultúry, zdravotníctva a médií sa pričinilo o to, že po tohtoročnom cransmontanskom summite bude o čom rozmýšľať. V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi bolo prítomných podstatne menej prezidentských a premiérskych celebrít, čo bolo prospešné najmä v tom, že diskusie boli zbavené dosť častej protokolárnej a diktovanej suchosti až nezáživnosti. Inou otázkou je, aby sa tento tradičný summit ako obdobné vo svete nestal „diskusiou pre diskusiu na pokračovanie“, ale formuloval myšlienkové posolstvo pre zodpovedných za celosvetový vývoj.

Peter Kasalovský

Crans Montana - Bratislava