Tri oriešky pre Busha

Presne 36 minút prejavu a následných odpovedí na doplňujúce otázky novinárov stačilo prezidentovi USA počas prvej zásadnej tlačovej konferencie po 13. marci na načrtnutie národných priorít, ktoré Spojené štáty čakajú v najbližšej budúcnosti. A jeho gestá a mimika, keď postupne prechádzal od strategických celosvetových až po domáce ekonomické problémy, potvrdili, že sa nominoval nielen za „obhajcu ľudu počas vojny proti terorizmu“ (Guardian), ale že by rád pôsobil aj ako bič na korporatívnu korupciu.

„Náš národ je vo vojne a naše rozpočtové priority, ako aj opatrenia musia reflektovať na túto realitu,“ uviedol apelujúc na Kongres, ktorý mu musí pomôcť dosiahnuť tri veľké ciele: „Musíme vyhrať vojnu, musíme ochrániť našu krajinu a musíme posilniť našu ekonomiku.“ Čo sa za tým všetkým skrýva, zatiaľ Bush len načrtol a zrejme až ďalšie dni dajú na to priezračnejšiu odpoveď. Hocako, po trojdňovej dovolenke v rodnom Maine, kde zároveň oslávil 56. narodeniny, mal na Kongres USA oveľa ostrejší jazyk. Podľa neho je zákonodarný orgán veľmi pomalým článkom v boji proti terorizmu. „Pred vyše sto dňami som požiadal Kongres o odsúhlasenie potrebných peňazí navyše na lepšie vyzbrojenie bezpečnostných síl a posilnenie bezpečnosti na našich letiskách. Po štyroch mesiacoch ministerstvo obrany a nová administratíva dopravnej bezpečnosti stále čakajú na peniaze.“ Americký Kongres tak vlastne elegantne pritlačil k múru, pretože podľa neho musí financovať americké jednotky, odklad je podľa neho neprípustný.

Národná stratégia

Po prvý raz však už netrval na tom, že vojna proti terorizmu znamená tiež dostať bin Ládina živého alebo mŕtveho. „O tom, či je bin Ládin nažive alebo nie, neviem nič. Ak nie je mŕtvy, budeme ho mať. Ak je mŕtvy, dostali sme ho,“ poznamenal akoby len na okraj. A tak sa zdalo, že boj sústreďuje na zmenu režimu v Iraku, ktorá je podľa neho národnou stratégiou USA a dosiahne ju všetkými možnými prostriedkami. Treťou oblasťou je Blízky východ, ale tu Bush v podstate len zopakoval pasáže zo svojho strategického prejavu z júna. Pridajúc k nemu diskutabilnú vetu, podľa ktorej vlastne nahral Izraelu - možnosť stiahnuť sa z okupovaných území, keď to Izrael uzná za vhodné.

Bič na korupciu

Prvý muž USA potvrdil presne to, čo len okrajovo načrtol začiatkom roka: Spojené štáty sa musia stať nezávislé od dodávok energie zo zahraničia a kongres USA musí opätovne urobiť všetko pre to, aby sa rozvinula najmä ťažba ropy z domácich zdrojov. Teda prijať zákony zvýhodňujúce domácich investorov a ťažobné firmy. Pravda, tu sa zrejme nik nebude dívať na otáznu druhú stranu mince, na ktorej budú vykreslené tvrdé dosahy na životné prostredie.

Posilnenie ekonomiky je tretím orieškom, ktorý by Bush od Kongresu rád dostal. Jeho rozlúsknutím by sa mala zlepšiť najmä dôvera spotrebiteľov a investorov v americkú ekonomiku, ktorá môže len v takomto prípade aj rásť. Keďže ňou nateraz trasú dôsledky afér silných firiem ako Enron či naposledy WorldCom Inc. a vytriasajú z vreciek skutočne dôveru potenciálnych investorov, Bush žiada najmä od Senátu súhlas s novými zákonmi, prísne postihujúcimi vedenie tých firiem, ktoré nekonajú v súlade so zákonom. Imúnnosť sa však nepriatelí ani s administratívou. Pravdepodobne by Bush nestavil na objemnú podporu svojej kampane v roku 2000, keby vedel, že Enron je taký problematický. No pravdou je, že energetický gigant zatienil prestíž Bushovej administratívy. Veď bývalým viceprezidentom Enronu je aj najvyšší vojenský šéf Bieleho domu T. White, ktorý minulý rok predal diskutabilný balík akcií za 12 mil. USD, nehovoriac o ministrovi obchodu R. Zoellickovi, ktorý v Enrone pôsobil ako poradca či prezidentov ekonomický radca L. Lindsey, ktorý bol v Enrone plateným konzultantom. A nitky terajšieho či bývalého prepojenia vysokého podnikania s členmi vlády ako viceprezident Dick Cheney (Halliburton), minister financií Paul O'Neil (Alcoa), rozpočtový riaditeľ Mitch Daniels (Eli Lilly) alebo minister obrany Donald Rumsfeld (dve technologické spoločnosti) sú rozsiahle a dosť pevné. Aj preto si Bush, ktorý rovnako objasňoval svoj diskutabilný predaj akcií v Harkene, nechal túto pasáž na samostatný prejav, ktorý bližšie rozoberieme v zajtrajšom vydaní.

Bush si teda od Kongresu zažiadal tri oriešky, ktoré by rád rozlúskol v čo najkratšom čase. Je zrejmé, že v žiadnom prípade jeho požiadavka nezohľadňuje stranícke záujmy, čo mu vo verejnosti plnej vlastenectva nepochybne zdvihne rating. Otázne je, ako jeho požiadavka zarezonuje v Senáte.

Slávka Blazseková