A čo prílev a odlev kapitálu?

Presun za lacnejšou pracovnou silou na východ zatiaľ nebadať

Pred koncepčnou hospodárskou politikou v uplynulých štyroch rokoch dostala prednosť zmena vlastníckych pomerov v rozhodujúcich podnikoch, strategické odvetvia ako plynárenstvo a energetika nevynímajúc. Pri jednorazových a neopakovateľných predajoch značná časť odborníkov poukazuje na to, že po odovzdaní plynárenskej a energetickej infraštruktúry nadnárodným spoločnostiam sa citeľne zoslabí pozícia štátu. Pocíti to v nastávajúcom období, keď si ľudovo povedané bude potrebovať znovu požičať od svetových finančných inštitúcií, a tie sa nám obrátia chrbtom, prípadne ponúknu z pohľadu Slovenska menej výhodné úrokové podmienky len preto, lebo nebudeme mať čím adekvátne ručiť. Kritika opozície poukazuje predovšetkým na to, že

nová vláda

bude mať po jesenných voľbách len 20 až 25 mld. Sk voľných zdrojov, ktoré bude môcť použiť, keď nie na rozvoj, tak v prvej etape aspoň na pozastavenie prepadu ekonomiky SR. Politické prestrelky medzi koaličným a opozičným táborom však naznačujú, že hlavným heslom je: Aký požičaj, taký vráť. Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók to povedal aj ináč: „V zlom stave som ekonomiku dostal, tak ju nezdravú aj odovzdám. Vláda si takto sama devalvuje aj niektoré dobré kroky, ktoré nepochybne urobila,“ konštatoval P. Mihók. Mieri predovšetkým na tú lepšiu stránku otvárania sa svetu, a to sú investície prúdiace do slovenskej ekonomiky zvonka. Dvaja najvýznamnejší protagonisti koalično-opozičnej prestrelky Ivan Mikloš (SDKÚ) a Sergej Kozlík (HZDS-ĽS) sa však líšia v bližšej špecifikácii prílevu investícií zvonka. Podľa S. Kozlíka

treba rozlišovať

výpredaj štátneho majetku pred vstupom svetovej firmy navýšením základného imania toho-ktorého podniku, Naftu, SPP, Slovenské elektrárne či Transpetrol nevynímajúc. Na pomoc I. Miklošovi nepriamo prichádza Brusel. Zo štatistiky, ktorú zverejnila Európska komisia (EK), vyplýva, že Slovensko zaznamenalo v roku 2000 najväčší prílev priamych zahraničných investícií v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) spomedzi všetkých kandidátskych krajín. Priame zahraničné investície tvorili v roku 2000 na Slovensku vyše 9 % HDP, pričom v druhom Estónsku to bolo len necelých 7 %. V rokoch 1996 až 1999 sa tento ukazovateľ pohyboval na Slovensku pod hranicou 2 %, čo bola jedna z najmenších hodnôt v porovnaní s ostatnými kandidátmi. V roku 2000 však SR spolu s Bulharskom a Poľskom zaznamenali už najväčší prílev. Až 87 % všetkých investícií v kandidátskych krajinách pochádza z terajších členských štátov EÚ. Najväčšími investormi sú Francúzsko (24 %), Holandsko (21 %) a Nemecko (19 %). V tejto súvislosti však S. Kozlík spochybnil prakticky nulový záujem investorov o SR v roku 1998 a protiargumentuje, že do roku 1998 hrali

prvé husle

práve priame investície zvonku. Zalistoval v štatistike OECD, kde sa namiesto percent uplatňujú absolútne čísla a takto vyjadrený objem investícií zaraďuje Slovensko znovu na chvost stredoeurópskych krajín V4. Prílev kapitálu do SR síce zaznamenal stúpajúcu tendenciu s výnimkou roku 2001, pričom v roku 1998 (podľa OECD) vykázal takmer nulovú úroveň, v roku 1999 stúpol iba na 100 mil. USD, v roku 2000 sa prudko vyšvihol na 1,8 mld. USD, v roku 2001 sa dočasne mierne znížil na 1,3 mld. USD, pričom za samotné obdobie od januára do 12. júna 2002 prudko stúpol na 3,4 mld. USD. Objemovo však od roku 1998 do polovice tohto roka prúdilo najviac investícií do Poľska (24,5 mld. USD), nasleduje ČR (15,6 mld. USD), Maďarsko (7,8 mld. USD) až potom sa dostala na rad SR so 6,6 mld. USD. Je otázne, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, keď už ponúknuť na predaj

nebudeme mať

prakticky čo a doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že záujem západných firiem o naše problémové fabriky je minimálny. Na základe údajov, ktoré zverejnila na oficiálnej internetovej stránke OECD o investičných tokoch vo svete, vyplýva, že odlev kapitálu zo Slovenska do iných krajín v rámci fúzií a akvizícií bol od roku 1998 do polovice tohto roka prakticky nulový. Inými slovami povedané, nateraz záujem o stredoeurópske ekonomické prostredie pretrváva. Pohyb kapitálu za lacnejšou pracovnou silou smerom ďalej na východ sa zatiaľ v strategických rozhodnutiach nadnárodných spoločností výraznejšie neprejavuje. Prvé signály však prichádzajú z ČR, odkiaľ sa v predchádzajúcich rokoch „odsťahoval“ kapitál asi za 100 mil. USD. Podobný trend cítiť aj v Maďarsku.

Tibor Bucha