Kam tlačíme snehovú guľu?

Vstup do Európskej únie pocíti každý slovenský región ináč

Pri podpise kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok medzi Zväzom strojárskeho priemyslu (ZSP) SR a OZ Kovo musel šéf kovákov Emil Machyna konštatovať nelichotivú východiskovú pozíciu, v ktorej sa slovenské podniky nachádzajú: platobná neschopnosť osciluje okolo 600 mld. Sk. Pritom, ako upozornil hlavný vyjednávač za ZSP SR Juraj Borgula, aj v týchto horúčavách tlačíme pred sebou snehovú guľu: slovenské banky sme pred privatizáciou upratali len platonicky. Banky majú pohľadávky stále zapísané v aktívach, formálne figurujú v dlhopisoch. Za 110 mld. Sk zlých úverov treba ročne zaplatiť 12 mld. Sk v podobe úrokov. Snehová guľa sa nabaľuje, naberá rýchlosť a keď narazí na prvú obývanú oblasť, rozbije sa. Ak jej nedokážeme včas vzdorovať, dôsledky jej explózie

zaplatí občan,

a to jednorazovo. Ba čo viac, keby sme chceli v plnom rozsahu okamžite uplatniť zákon o konkurze a vyrovnaní, 60 % podnikov na Slovensku by „ľahlo popolom“. Nezamúčenému pekárovi by nezostalo nič iné, len sa pobrať na úrad práce. Najzraniteľnejšie miesto v celom procese - malí a strední podnikatelia - tvoria pritom viac ako 96 % zo všetkých podnikov, podieľajú sa 65-percentami na zamestnanosti a majú 52-percentný podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) v SR. V tejto súvislosti si J. Borgula položil otázku, či slovenská ekonomika je v potrebnej kondícii, aby podniková sféra v každodennom živote dokázala naplniť aj literu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na roky 2002 až 2004, ktorú tento týždeň po takmer ročných zložitých rokovaniach podpísali predstavitelia OZ Kovo a ZSP SR. Zmluva podpísaná so spätnou platnosťou od 1. júna 2002 sa týka asi 66-tisíc organizovaných zamestnancov asi v 60 strojárskych firmách. Podľa nej priemerná

mesačná mzda

v strojárskom priemysle by mala tento rok oproti predchádzajúcemu vzrásť o 8 %. Medziročný rast mzdovej tarify by mal s účinnosťou od 1. júna 2002 dosiahnuť 9 %. Dĺžka čistého pracovného času je stanovená na 37,5 hodiny týždenne. Podľa E. Machynu však tarifná zložka na Slovensku tvorí približne len 40 % mesačnej mzdy, takže garancia rastu taríf by nemusela v skutočnosti znamenať rast celkovej mzdy. Kolektívna zmluvy vyššieho stupňa teraz garantuje rast priemernej mzdy minimálne o výšku inflácie a zabezpečuje reprodukciu práce. Podľa J. Borgulu je zmluva kompromisom v záujme udržania sociálneho zmieru, k čomu sa aj obe strany teraz prvýkrát zaviazali. Najväčším problémom je teda požiadavka odborárov na garantovaný

rast miezd,

ktorý chceli zamestnávatelia prenechať na jednotlivé podniky. Podľa zamestnávateľov totiž paušálne zvýšenie miezd nevystihuje konkrétnu situáciu v tom-ktorom podniku. V prípade Volkswagenu Slovakia sa základný plat pohybuje okolo 22-tisíc Sk a 8-percentné zvýšenie miezd bude výrazne vyššie ako v ostatných strojárskych podnikoch, kde sa priemerná mesačná mzda pohybuje okolo 13-tisíc Sk a v problémových podnikoch ani toľko nie. Za diferencovaný prístup k skutočne systémovému riešeniu podobných otázok sa vo všeobecnosti prihovára aj EÚ. Potvrdzujú to aj slová veľvyslanca Európskej komisie na Slovensku Erica van der Lindena, ktorý v týchto dňoch upozornil na východ Slovenska, teda „región najviac vzdialený od Bratislavy“. Dôsledkom je sociálne neúnosná nezamestnanosť a aj v podnikoch, ktorým sa darí ako-tak držať nad vodou, sú mesačné príjmy podstatne nižšie ako v Bratislave a okolí. Preto podľa van der Lindena by práve región Košíc a Prešova mal byť po vstupe Slovenska do únie hlavným príjemcom prostriedkov z regionálnych fondov EÚ. „Je nevyhnutné

otvoriť východ

Slovenska! Toto heslo by sa malo stať prioritou slovenskej vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb 2002,“ zdôraznil veľvyslanec Európskej komisie. Poznamenal, že v súčasnosti až 80 % priamych zahraničných investícií z regionálnych fondov EÚ končí v Bratislave a bratislavskom regióne. Je preto potrebné, aby investície smerovali do všetkých kútov Slovenska, východ nevynímajúc. Na to, aby sa potenciál, ktorý je na východnom Slovensku, mohol pretaviť do reality, musia štátne orgány praktizovať takú politiku, ktorá pritiahne čím viac zahraničných investorov. S pozitívnym dosahom na zamestnanosť aj platy. Ako však pomerne skepticky zhodnotil súčasnú východiskovú pozíciu SR J. Borgula, „ekonomika Slovenska smeruje do EÚ veľkou okľukou“. Jej produktivita dosahuje len jednu pätinu úrovne EÚ. Zamestnávatelia nemajú s odborármi rozpor v tom, že okrem zrovnávania cien základných potravín, energií, plynu treba postupne približovať k európskemu štandardu aj platy. No prikrývať sa môžeme len

takou perinou,

na akú v podnikoch máme. A perina VW je o niečo väčšia ako napríklad vo Vihorlate Snina. Dosahy vstupu SR do únie bude pociťovať každý región ináč. Jeden viac, iný menej bolestivo. Informácie SOPK hovoria, že až 98 % podnikateľov očakáva od rozšírenia únie zlepšenie. Táto najoptimistickejšia skupina v celej Európe je však zároveň najmenej informovaná o praktických krokoch rozširovania. Oblasť mzdovej politiky nevynímajúc. Pre úplnosť však treba dodať, že vyššia kolektívna zmluva sa netýka firiem Dividend Group, ktorá má svoj vlastný zamestnávateľský zväz Združenie strojárskych podnikov Slovenska. A ten má príslušné vzťahy s OZ Kovo uzavreté zo začiatku jari. Je však paradoxné, že OZ Kovo vo svojich oficiálnych informáciách uvádza ako zamestnávateľa IS Dividend, ktorý bol zlikvidovaný v rozpore s právnymi normami minulou vládou, a teda roky už nikoho nezamestnáva.

Tibor Bucha