Potiť sa občas oplatí

Kalifornčania sa neradi potia, a tak, keď do ich presláveného štátu zavíta vlna horúčav, okamžite zapínajú klimatizáciu. Hazardujú. Chvíľkový únik pred teplom sa im nemusí vyplatiť. Kým oni v suchých košeliach vychutnávajú čaro zachladených kancelárií, kalifornský elektrický systém trpí. A ako. Úrad, ktorý dohliada na jeho činnosť, v utorok sčista-jasna konštatoval, že zásoby elektrickej energie klesli na sedem percent. A vyhlásil prvý stupeň pohotovosti.

Kalifornia si tak pripomenula roky 2000 a 2001, keď zažila aj tretí stupeň a periodické výpadky elektriny. Pravda, vtedy a koniec koncov ani dnes hlavnou príčinou nedostatku nie sú klimatizačné zariadenia. Je ňou nešťastná deregulácia elektroenergetického trhu z roku 1996, ktorá liberalizovala veľkoobchodné ceny, no maloobchodné zostali regulované, dokonca ich horná hranica ešte klesla. „A potom nekupuj,“ povedali si kalifornskí odberatelia. Spotreba poháňaná nízkou cenou a navyše robustným ekonomickým rastom prudko stúpala. Nové elektrárne sa však nestavali a ponuka zostávala rovnaká.

Vyústenie bolo viac-menej logické. Veľkoobchodná cena v dôsledku vysokého dopytu stúpla a distribútori sa ocitli v pasci. Museli nakupovať drahú elektrinu od producentov, no museli ju lacno predávať. Dostali sa na okraj kolapsu. Nedostatok výrobných kapacít, ako aj neochota výrobcov predávať elektrinu nesolventným distributérskym spoločnostiam, doviedli Kaliforniu k tretiemu pohotovostnému stupňu. Štát nakoniec pripustil omyl v koncepcii. A rozhodol sa za peniaze daňových poplatníkov zabezpečiť elektrinu. Kalifornia tak za desať rokov zaplatí dodávateľom 40 miliárd USD . Z rovnakých zdrojov štát zachraňoval aj krachujúce

Utorkový 1. pohotovostný stupeň napovedá, že kríza stále nie je úplne zažehnaná. A práve preto by Kalifornčania mali dlho uvažovať, kým zapnú klimatizačné zariadenia. Aby nemuseli prísť ďalšie záchranné akcie.

Takže, ak v týchto dňoch ťažko bojujete s celziovými stupňami, nezúfajte. Potiť sa vyplatí. Aspoň občas.

Rastislav Boldocký