|
|||||||||||||||||
Štvrtok 11.Júla 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
O 18 rokov?Peter Kasalovský Pred dvoma rokmi som zaznamenal predpoveď nie neznámeho klimatológa. Podunajská nížina s Bratislavou bude mať do desať rokov subtropickú klímu, tak znel jeho verdikt. Povedal aj to, že v severných častiach bude taká klíma, aká je v Podunajskej nížine a na Žitnom ostrove. Aj som sa potešil, keď som si uvedomil, koľko sa ušetrí čo len energií. Potom som však začal pochybovať sám o sebe, a najmä o svojich zmysloch. Je to vôbec možné, aby za jedno decénium došlo k takej prírodnej zmene?! O niekoľko mesiacov mi však iný klimatológ, ale známejší svojimi predpoveďami počasia potvrdil, že som počul dobre a taká podstatná zmena v klimatických pomeroch je možná. Od tých čias vnímam inak správy o počasí, takpovediac s porozumením, a vôbec sa nečudujem, že kde-tu padajú teplotné rekordy. Tieto dni, keď panujú teploty nad tridsať stupňov Celzia alebo blízke tejto hranici, beriem ako prípravu na druhé desaťročie 21. storočia, v ktorom by som sa mohol dostať za priemerný vek slovenského muža. Všeličo sa pripisuje človeku a jeho vplyvu aj na klimatické pomery, ale ja skôr verím v spravodlivosť prírody. Bude tak, že nebudeme musieť chodiť za teplejším vzduchom a palmami niekoľkosto kilometrov južnejšie či tisíce kilometrov do Indického oceánu alebo do Karibiku. O tých osemnásť rokov viaceré vodné nádrže, ale aj vodné toky na čele s Dunajom, pokiaľ ich nepredáme, by sa mohli stať rajskou záhradou pre turistov, a navyše bez obáv zo žralokov-ľudožrútov či morských krokodílov a iných málo príjemných tvorov. Ako nádejný dôchodca budem vďačný za túto blahosklonnosť. Dnes som však náchylný veriť aj tomu, že po zmene klímy sa príroda postará o ďalšiu veľkú zmenu. O vyššiu priemernú teplotu vo vzťahoch ekonomických, sociálnych, ale aj medziľudských. Súčasnosť jasne naznačuje, že teplota týchto vzťahov má rastovú tendenciu (i keď sme občas vystrašení z jej dôsledkov). Dospel som k miernemu optimizmu a prestal som sa vzrušovať terajším stavom slovenskej spoločnosti a vôbec nie radostnou kvalitou života súčasníkov. Všetko je v najlepšom poriadku. O sedemdesiatdva dní si vyvolíme nový parlament. V ňom opäť bude sedieť dosť slušných, ale aj dosť ctihodných, o ktorých činnosti a živote by len ten Najvyšší mohol povedať, že boli za hranicou dovoleného, a bez zbojníckej, prípadne mafiánskej cti. Lenže, my smrteľníci ho predsa nemôžeme vypočúvať (!). Profily kandidátov na poslancov vysielané k verejnosti sú priam anjelské, nehovoriac už o ich príkladnosti pre zvyšok občanov. Aj preto, že majú toľko majetku, aby sa so svojimi želanými profilmi v tomto čase volebnom, začali stotožňovať. Len tak na okraj myšlienku o toľkom majetku, ktorý napomáha k dosiahnutiu moci. Mali ho dostať najschopnejší, čo sa podarilo iba výnimočne. Kadejakí babráci, ktorí sa dokázali dokonale prepojiť, však nemali zábrany s tým, aby si z majetku štátneho alebo kooperatívneho nadelili, a neraz aj vytlačili z neho pre seba a svojich blízkych na takých desať-dvadsať-sto životov. Teraz sú bez starostí a vďaka svojej jedinečnej čestnosti (a úpadku stoviek firiem a hospodárskych organizácií, resp. nezmerateľného ľudského nešťastia !) sa uchádzajú o dôveru voličov. Vo svete je teraz módne hlásať: Dosť bolo arogancie medzi štátmi, ale aj medzi ľuďmi. Vyzerá to tak, že my sme už ďalej. Cesty k bezarogancii sú priechodné a vieme, že príde ten čas, keď budeme zatriedení do subtropického pásma, a dôjde aj na pozitívne zmeny vzťahov po všetkých líniách. O tých osemnásť rokov budú v našej politike len také osoby, ktoré dôverujú polícii a daňovým úradom, budú ctiť zákony a pravdu (aspoň na tých 51 percent), a pracovať v záujme verejného blaha, t. j. všestranne dôstojného života občanov ako takých. Je tu teda veľká nádej, ktorá sa odvíja od tej predpovede nie neznámeho klimatológa spred dvoch rokov. Keď budeme v subtrópoch, tak sa bude končiť aj samočistiaci proces v tom našom národnom, inak zdravom organizme, ktorý má síce svoju logiku, ale aj potlačenú silu regenerovať sa. Potom ako múdrejší v porovnaní s dneškom budeme vnímať ako realisti aj ideu spájania sa s inými štátmi (čo je aj ich veľký problém, ktorý má schopnosť samovznietenia). Ešte osemnásť rokov a bude po problémoch z malosti a kriminálnosti. Peter Kasalovský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |