Dovidenia, ďakujeme...

Posledná pracovná schôdza Národnej rady SR v tomto volebnom období sa sobotou končí. Už ani včera nerokovali poslanci o žiadnom novom návrhu zákona, pretože vo svojej šikovnosti dokázali zvládnuť prakticky všetky, čo boli zaradené na program tejto 61. schôdze. Počas jej prerušenia sa im podarilo absolvovať aj niekoľkohodinovú 62. schôdzu s jediným bodom, návrhom na odvolanie premiéra M. Dzurindu. Navrhovatelia z poslaneckého klubu HZDS neuspeli, práve tak ako neuspeli s návrhom na vyslovenie nedôvery 13. apríla 2000, ani s návrhom vysloviť nedôveru celému kabinetu 22. marca 2002. Po niekoľkomesačnom odkladaní predstúpil pred poslancov minister obrany SR Jozef Stank so zásadným strategickým materiálom Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010, ako aj s dokumentom Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl SR. Popoludní sa konala derniéra pravidelnej hodiny otázok, premiér sa však z nej ospravedlnil. V ďalšom programe majú diskusiu o činnosti prokuratúry, o bezpečnostnej situácii, o stave vysielania v SR a činnosti licenčnej rady za uplynulý rok a budú sa venovať aj správe o plnení úloh vyplývajúcich z komplexného boja so zločinnosťou. Prediskutujú aj materiály o privatizácii, o prechode zdravotníckych zariadení na vyššie územné celky, ako aj tri rozhodnutia o vydaní alebo nevydaní poslancov na trestné stíhanie. Ostatne téma miery imunity poslancov bola jednou z tých, na ktoré sa nezabúda. Mená I. Lexu, G. Krajčiho, Ďuračku, J. Slotu, I. Sládečka, V. Mórica a P. Kresánka zatieňovali v istých obdobiach samotnú zákonodarnú prácu.

Inou témou, ktorá rezonovala v parlamente a permanentne „vytáčala“ najmä jeho predsedu J. Migaša, bola nedisciplinovanosť v účasti na rokovaniach a hlasovaniach. Ešte aj prijatie eurozákonov bolo ohrozené, kým sa na 60. a 61. schôdzi nenašiel liek - hlasovanie o celom balíku každý deň rokovania o tom istom čase, predpoludním o 11.00 hod. a popoludní o 17.00 hod. Záver 61. schôdze bude výnimočný tým, že parlament zasadne ešte i v sobotu, čo sa počas tohto funkčného obdobia stalo dosiaľ len raz, 10. júla 1999, keď snemovňa schválila vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Presne tri roky na to, v druhú júlovú sobotu, zasadnú poslanci NR SR do svojich lavíc, aby si vypočuli predsedu Európskeho parlamentu Patricka Coxa. Tí poriadkumilovní, no najmä tí, čo nemajú žiadnu alebo len malú šancu opätovne zasadnúť do poslaneckých lavíc, už balia kufre. Stretnú sa už totiž len raz, 20. augusta na slávnostnej rozlúčkovej schôdzi. Počas nej ich však ešte tiež čaká trochu práce - v prípade, že prezident niektoré z naposledy schválených zákonov nepodpíše a vráti na opätovné prerokovanie, budú musieť zvážiť jeho argumenty, zaujať stanovisko a opäť hlasovať. Do 60. schôdze NR SR vrátil prezident 53 zákonov a z nich 8 nebolo po ďalšom prerokovaní schválených.

Pokiaľ ide o kvantitu, toto volebné obdobie zákonodarného zboru sa iste zapíše do parlamentných archívov rekordným počtom schválených zákonov, čo má „na svedomí“ prístupový proces k Európskej únii a potreba prispôsobenia legislatívy jej smerniciam. Čo sa týka kvality, možno sa tiež dostane do knihy rekordov, veď zákony šité horúcou ihlou a s množstvom pozmeňovacích návrhov mali za následok prakticky permanentný proces novelizácie a zamestnávanie Ústavného súdu. Za závažnú treba iste považovať veľkú novelu Ústavy SR, ktorú parlament po dlhých diskusiách 23. februára 2001 schválil. Veľmi významné sú aj zákony k reforme verejnej správy. Možno však len konštatovať, že parlament v podstate pristúpil na hru vlády a viac ako podstate reformy sa venoval formálnym náležitostiam, začínajúc počtom vyšších územných celkov, aj keď logika hovorí, že to malo byť naopak a formálna organizácia mala vyplynúť z princípov a konkrétnej náplne, ktorú na seba regionálna (i obecná) samospráva preberie.

Celkový dojem z našich zákonodarcov nepochybne kazí ich neskrývaný záujem o osobný prospech. Počítače, ktorých používanie odmietli považovať za dočasné na obdobie trvania svojich mandátov, ale najmä neschválenie zákona o priznávaní majetku, ktorý sa mal týkať aj ich rodinných príslušníkov, sú len ilustráciou. Treba ešte vari dodať, že často prevážili teatrálne výstupy pred ráciom, že prichádzali s marginálnymi návrhmi a ignorovali podstatné. Česť výnimkám, týka sa to tých, čo boli zvolení za koalíciu i opozíciu. Hodno ešte pripomenúť, že parlament, ktorý sa s nami 20. augusta definitívne rozlúči, nie je vôbec ten, ktorý tu po septembrových voľbách roku 1998 vznikol. Spôsobili to výstupy poslancov zo strán, za ktoré boli zvolení. Možno im však vyčítať, že iné tričko sa im svojou farbou a fazónou zapáčilo viac?!

Zuzana Krútka