Skutočne sme dosť gramotní?

Teoreticky sme podkutí, teraz len čakať, aká bude prax

Súdiac podľa viacerých analýz ešte stále naše integrovanie sa do ekonomických a politických štruktúr západného sveta je bolestné. Dnes už aj tvorcovia ekonomických koncepcií priznávajú že privatizácia „po slovensky“ neznamenala obnovu kapitálu v pravom slova zmysle. Privatizáciu sprevádzalo niekoľko vážnych omylov. Nie v tom, že sa privatizoval majetok štátu vo výške 439 mld. Sk, ale v spôsobe privatizovania. Tento v troch vlnách prešiel do súkromných rúk. V malej privatizácii sa predal majetok v hodnote 12,3 mld. Sk za 14 mld. Sk. Do prvej vlny veľkej privatizácie sa zahrnul majetok 678 štátnych podnikov v hodnote 169 mld. Sk. Z neho sa majetok asi za 79 mld. Sk dostal do rúk investičných fondov a spoločností. Ďalších 248 mld. Sk majetku sa

v druhej vlne

privatizácie dostalo zväčša do rúk vopred určeným vlastníkom. Aby však kapitál plnil svoje funkcie a viedol nás k prosperite, potrebuje nielen skutočný trh, skutočných „kapitalistov“ a skutočné banky, ale aj ďalšie skutočnosti, bez ktorých i kapitál samotný zostane nakoniec iba virtuálnou realitou. Jednou z takýchto skutočností , ktorá je pre rozvoj ekonomiky, spoločnosti absolútne rozhodujúca - je ľudský kapitál. Boli to významní ekonómi (Gary Becker a Jacob Mincer), ktorí v 60. rokoch prišli s myšlienkou, že určité schopnosti, zručnosti predstavujú dôležitú kapacitu pracovnej sily, ktorá dokáže uviesť do pohybu ekonomický kapitál. Práve ľudský kapitál sa stáva čoraz dôležitejšou podmienkou ekonomického úspechu. Ľudský kapitál je zvyčajne na trhu práce symbolizovaný dosiahnutým vzdelaním. Aby to tak naozaj bolo, musí vzdelávací systém vyberať podľa východiskových schopností, talentu a, samozrejme, k tomuto východiskovému kapitálu musí pridávať „vlastnú hodnotu“ - vedomosti, zručnosti a najmä schopnosť obstarať si ďalšie informácie, spracovať a efektívne ich využiť. Ak funguje tento

ideálny model

vzdelávacieho systému, je pre zamestnávateľa diplom o skončení vzdelania pomerne spoľahlivým indikátorom ľudského kapitálu príslušného uchádzača o miesto. Tempo zmien v technických a technologických parametroch všetkých ekonomických činností je také veľké, že nie je možné predpokladať akúsi nemennú definíciu ľudského kapitálu. Musíme sa teda pýtať, ako by mal ľudský kapitál, ktorý nám ako krajine umožní uspieť v medzinárodnej súťaži, vyzerať dnes. Ale máme vôbec nejaké nástroje na to, ako zistiť, či tohto „kapitálu“ majú naši ľudia v porovnaní s krajinami, ktorým sa chceme v blízkej budúcnosti stretnúť v otvorenej ekonomickej súťaži, dosť alebo málo? Nemenej dôležité je vedieť, ako asi dopadnú tí, ktorí tohto kapitálu budú mať menej, než je určitá kritická hranica. To všetko si vyžaduje hĺbkovú analýzu nášho školstva. Dokážeme doceniť skutočnosť, že minulorežimový komunistický systém výchovy a vzdelania stačil slušne pripraviť dve generácie, ktoré ešte vôbec nie sú v dôchodkovom veku? Tušíme, že socializmom

oslabený vzťah

medzi vzdelaním a skutočným ľudským kapitálom môže byť ešte pár desaťročí veľkou komparatívnou nevýhodou, ak sa vydáme na voľné more svetovej ekonomickej konkurencie?! Zdá sa, že toto všetko si ľudia, ktorí nesú zodpovednosť za budúcnosť našej krajiny, neuvedomujú. Až príliš často, v rôznych obmenách, počúvame, že „pracovité slovenské ruky“ sú naším kľúčom k bránam Európskej únie. Je teda načase opäť sa spýtať, ako to naozaj je. A či možno nejako zistiť, ako na tom s ľudským kapitálom sme, či sme z minulého školského systému prevzali to dobré a efektívne a či nás naše súčasné školy vedú vskutku správnym smerom. Na mnohé už odborníci dali odpoveď. Ľudský kapitál pre náš vstup do únie je čím ďalej tým viac určovaný schopnosťou ľudí aktívne narábať s informáciami a efektívne ich využívať vo svoj vlastný prospech, v prospech firmy, podniku atď... Práve táto schopnosť, ktorú odborníci nazývajú „funkčnou gramotnosťou“, sa stáva najdôležitejšou stránkou pripravenosti

pracovnej sily

na zmeny v požiadavkách kladených na výkon zamestnania. Naučiť sa aktívne pracovať s informáciami, vedieť ich využívať a rozhodovať sa podľa nich, však nesúvisí iba s tým, že sa menia podmienky, v ktorých budeme fungovať ako pracovná sila. Nie je nadnesené tvrdenie, že vedieť žiť v informačnej spoločnosti už dnes predstavuje kvalitu života samu osebe. A že schopnosť aktívne participovať na svete informácií sa už stala dôležitejším predpokladom ekonomického a sociálneho rozvoja krajiny než bohatstvo jej prírodných zdrojov. Ešte v roku 1994 sa uskutočnil medzinárodný porovnávací projekt SIALS (Second International Adult Literacy Survey), ktorý posudzoval funkčnú gramotnosť jednotlivých štátov. Mal potvrdiť aj to, že nízka funkčná gramotnosť prestavuje skutočnú hrozbu ekonomického zlyhania ľudí. Výsledky ukázali, že Slovensko sa nemá čím chváliť. Vzdelávanie sa síce favorizuje všetkými vládnymi aj straníckymi štruktúrami, žiaľ, stále skôr slovne. Ešte stále je finančne poddimenzované. Dnes teda ide o to, ako rýchlo náš vzdelávací systém a naše školy

naberú dynamiku

a začnú sa orientovať na modrené trendy vo výchove a vzdelávaní na všetkých stupňoch. Vzdelanosť musí byť prípravou na život v informačnej spoločnosti. Na to by mali pamätať všetci tí, ktorí sa v septembri budú uchádzať o voličovu priazeň.

Eleonóra Bujačková