Špekulácia ako štýl

A. F. Zvrškovec

Škandály a letné horúčavy sú sprievodným javom niečoho, čo sa u nás udomácňuje viac a viac. Letné horúčavy sa určite dajú vysvetliť ako niečo, čo buď súvisí s globálnym oteplením, alebo sú to iba reality vnútrozemského podnebia v regióne, kde sa naši predkovia z nejakého dôvodu rozhodli usídliť. Škandály na druhej strane sú niečo, čo sa nás týka bezprostredne a našou reakciou by malo byť viac ako chladná sprcha alebo dočasný únik na dovolenku.

Z nejakého pre mňa nevysvetliteľného dôvodu je naša reakcia na nové škandály menšia a menšia. Nezaujatý pozorovateľ by povedal, že sme nielen ľahostajní, ale že naša ľahostajnosť prešla do štádia sociálnej imunity voči všetkému, čo súvisí s ekonomikou a politikou. U generácií ľudí starších ako štyridsať rokov sa reakcia dá čiastočne vysvetliť tým, že zažili už toľko sklamaní, že ich prirodzeným ochranným mechanizmom je ničomu neveriť a na nič dobrovoľne neprispieť. Pád komunizmu, ktorého ideológii ako mladí prevažne všetci podľahli a ktorého zverstvá na ľudstve preukázateľne prevyšujú všetky známe pogromy ich naučil, že rozdiel medzi rečou a skutočnosťou môže byť obrovský. Tak ako nemecký národ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za zverstvá z druhej svetovej vojny, nemôžu ani títo Slováci povedať, že nenesú spoluzodpovednosť za to, čo tu bolo. Je celkom možné, že ich mlčanie nad tým, čo sa dnes deje, je spojené s ich tréningom mlčať alebo potrebou, aby sa mlčalo aj o iných veciach, ktoré sa dali pred tým, ako sa začalo diať to, na čo by mali reagovať. A čo generácia, ktorá ešte nemala štyridsať rokov? Prečo nereaguje na veci, ktoré zjavne ovplyvnia jej budúcnosť? Je viac ako isté, že nie je mysliteľné, aby títo mladí občania utiahli to, čo tí starší sebe už . Ak štátny dlh za jedno volebné obdobie narastie skoro o 100 % a ak tzv. politická koalícia verejne rozdelí štátny sektor na sféry záujmov, tak je sen o kolektívnom blahobyte niečím, čím sa táto generácia už vôbec nemusí zaoberať. Možno je to jednoducho tak, že základom našej ekonomiky dnes už nie je ten biely, ale ten čierny sektor.

Tzv. kreatívne účtovníctvo, ku ktorému podľa posledných dostupných údajov, najvyššiemu zušľachteniu došlo v USA, sa už dávno prevádzkuje na Slovensku. Uvediem niekoľko prípadov, ako zabezpečiť zdanlivý úspech.

Podnik alebo štát podpíše kontrakt a sľúbi dodávať nejakú službu alebo vec povedzme dvadsať rokov dopredu. Potom si už vypočíta extrémne nízke náklady na to, aby túto službu alebo vec vyprodukoval. Časť budúcich výnosov sa zúčtuje do zisku a máme hospodárske hviezdy, kedysi nazývané vlajkové lode. ENRON, americký energetický gigant, urobil presne to isté!

Inou stratégiou, ako imponovať na banky alebo tých, čo chcú veriť v zázraky, je stratégia spolupráce. Napriek tomu, že váš podnik je dnes stratový, napríklad vlastníte tlačiareň, je nevyhnutné presvedčiť okolie o tom, že dôležitý je počet zákazníkov v budúcnosti a neustály rast objemu predaja. Od konkurenta si v nepárnom týždni kúpite papier na výrobu a v párnom týždni mu ho zase predáte. Všetci budú unesení rastom objemu výroby a vždy budú pripravení tolerovať nejakú tú stratu. Na slovenskej burze môžete draho predať vaše akcie, alebo ľahko presvedčiť banky o tom, že vaša expanzia potrebuje nové úvery.

Keď sa nechcete venovať tvorbe ilúzií o budúcich výnosoch alebo nafukovaniu objemu predaja, tak je tu ešte možnosť redukcie nákladov. Od obchodných priateľov si vyžiadate faktúry nie na spotrebný materiál, ale na investície. Namiesto vysokých nákladov máte nízke odpisy a na chvíľku ste hviezdou. Americký Worldcom predsa urobil to isté.

Ako daňový poplatník som si nemohol nevšimnúť, že tzv. ozdravením bánk a preklasifikovaním štátnej spotreby na investície sme sa stali chudobnejšími o 200 miliárd korún. Niekto presvedčil banky o tom, že sa mu tak darí alebo bude dariť, že mu jednoducho verili. Politici tým, že zúčtovali miliardy v železniciach a elektrárňach do investícií tiež verili, že tieto peniaze sa raz vrátia. Ja však neverím, že to tak bolo!

Slovenské banky sa hrali s peniazmi, ktoré neboli ich a v systéme, kde vlastníkov týchto prostriedkov zastupoval nekontrolovaný štát, tieto prostriedky sa jednoducho spreneverili. Alebo sme už všetci zabudli na to, že napríklad VÚB vyplácala dividendy svojim vlastníkom, odmeny manažmentu a orgánom spoločnosti. Tí, čo slovenským daňovým poplatníkom spôsobili najväčšiu škodu, boli odmenení!

Privatizačné odmeny sprostredkovateľom sa vyplácajú bez ohľadu na to, či sa dosiahol stanovený komerčný cieľ. Nejako sme, alebo niektorí z nás, stratili rozum, keď sa ukázalo, že slovenskí voliči fakticky môžu rozhodnúť o inej alternatíve ako doteraz a rozhodli sme sa sprivatizovať, čo sa dá ešte pred voľbami.

V letnej horúčave sa všetky politické strany snažia nahovoriť voličom, že budúce voľby sú voľbami o Európe a o NATO. Som presvedčený, že prichádzajúce voľby sú tak ako vždy doteraz v prvom rade voľbami o najväčšie koryto na Slovensku. Úspešní budú tí, ktorým sa podarí predložiť najlepšiu ilúziu bez toho, aby volič dostal predčasný a nekontrolovateľný úpal.

A. F. Zvrškovec