Potravinový kódex nepustí

Rožok predávaný po 80 halierov nemusí byť najlacnejší

Približne od roku 1960, keď v bývalom Československu začali vo veľkom pribúdať samoobslužné predajne potravín, hygienici a ďalšie príslušné orgány zakázali spätný zvoz nepredaných pekárskych výrobkov, lebo sa nedalo zabrániť, aby ich návštevníci neobchytali. Takéto produkty sa nemali dostať späť do pekárskej výrobne, kde mohli byť upravené napríklad na strúhanku. Ani po roku 1989 nebol tento zákaz zrušený, ale pekári, najmä pod tlakom obchodníkov, museli neraz začať brať výrobky späť. Niektoré obchody si zvykli trvať na tom, aby do záverečnej hodiny boli regály plné pekárskych výrobkov, ale zároveň aj na tom, aby na druhý deň ráno všetky boli naplnené novým, čerstvým tovarom. V takom prípade, ak si chcel dodávateľ odberateľa udržať, inú možnosť nemal a na konci predajného času

zvyšné pečivo

stiahol. Najnovšia časť Potravinového kódexu Slovenskej republiky o obilí a pekárskych výrobkoch, ktorá v týchto dňoch nadobudla platnosť, opäť jednoznačne stanovuje, že spätné zvážanie pekárskych výrobkov je zakázané. Firmy zaoberajúce sa výrobou a predajom pečiva si môžu pekársku časť kódexu už kúpiť. Stojí 80 Sk a charakterizuje aj pomenovanie pečiva. Ak je napríklad chlieb deklarovaný ako zemiakový, musí obsahovať v kódexe stanovené minimálne množstvo zemiakov. V tomto prípade aspoň jedno percento sušenej zemiakovej múčky, alebo 4 až 5 % varených zemiakov. Ak výrobca pomenoval chlieb ako ovsený či kukuričný, tak musí obsahovať minimálne 5 % tej zložky, ktorá je obsiahnutá v názve. Nestačí napríklad povrch chleba posypať zrnkami a expedovať ho povedzme ako slnečnicový. Podobne je charakterizované aj mliečne pečivo. To musí obsahovať 1,7 % mliečnej sušiny. Ak ide o tukové pečivo, treba, aby obsahovalo najmenej 3 % tuku atď. Kódex stanovuje aj povinnosť, že ak má byť

výrobok chlebom,

musí mať najmenej 400 gramov, čo však neplatí o krájanom. Chlieb pod touto hmotnosťou nie je chlebom. Do kódexu sa jeho tvorcom nepodarilo presadiť hmotnostné (gramážové) rozdiely pri drobnom pečive. Pri jeho tvorbe navrhovali, aby rožky boli klasifikované podľa hmotnosti na 40, 50 a 60-gramové, ktorých veľkosť by kupujúci v obchode vedel rozoznať. A tak sa stalo, že v predajniach sú aj 48-gramové, 45-gramové či 50-gramové. Rozdiely sú však ťažko badateľné. Táto situácia sa môže zneužívať a spotrebiteľ bude oklamaný na cene. V tomto prípade kódex hovorí o tom, že v blízkosti takýchto nebalených výrobkov musí byť okrem ceny uvedený aj výrobca a hmotnosť pečiva. Ako sa dá zistiť, či výrobca dodržal napríklad pri pečive do 300 gramov jeho hmotnosť? Pri odvážení jedného kusa vyhovuje výrobok deklarovanej hmotnosti vtedy, ak má odchýlku maximálne mínus 6 %. Pri vážení 50 kusov však vyhovujúca odchýlka od deklarovanej hmotnosti je len mínus 4 %. Väčšia

hmotnosť pečiva

ako deklarovaná, je podľa kódexu prípustná. Pri pečive nad 300 gramov sú tieto hodnoty tiež presne určené a podobne je to aj pri chleba a jemnom pečive. Staršie výrobky, napríklad 12 hodín po upečení, môžu mať ešte o jedno percento hmotnosti menej. Inšpektori, ktorí zisťujú kvalitu týchto výrobkov, ich vedia posúdiť aj svojimi zmyslami. Kontrolóri vedia odhadnúť napríklad aj to, či grahamový rožok obsahuje stanovené množstvo grahamovej múky. Kontrola zmyslami je však len zbežná a pri podozrení z porušenia receptúry sa robia rozbory výrobku. Pri tvorbe pekárskej časti potravinového kódexu sa vychádzalo z princípov u nás zaužívaného členenia týchto výrobkov. Sú v ňom zohľadnené všetky všeobecne

platné predpisy

o potravinách a autori doň zapracovali zaužívané názvoslovie a členenie slovenskej pekárskej výroby. Dnes pod pekárskymi výrobkami sa okrem tradičných produktov rozumejú napríklad aj parené výrobky, ako sú knedle, buchty, ale aj smažené, napríklad šišky, ako aj lístkové cestá, korpusy na pizzu a iné polotovary. V štátoch, ako je Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a ďalšie majú aj základné potravinárske zákony v podobe potravinových kódexov. U nás v 20. rokoch minulého storočia existoval Československý potravinový kódex, ktorý platil do roku 1938. Následne ho nahradili štátne normy. Po roku 1989 začali predstavitelia národných i federálnych rezortov uvažovať o národných kódexoch. Najprv boli pripravené ich všeobecné časti a postupne sa začali tvoriť tzv. komoditné hlavy kódexu, ktoré konkretizujú jednotlivé výroby potravinárskeho priemyslu. Tým prestali platiť štátne, odborové normy. Každá firma môže mať svoju podnikovú normu, ktorá však musí zodpovedať zásadám potravinového kódexu.

Vladimír Turanský