Mohol to byť most na východ

Ako vnímame slovensko-ruské vzťahy, ich minulosť, súčasnosť aj budúcnosť? Ako prijímame aktuálnu pozíciu Putinovho Ruska v medzinárodných vzťahoch? To je rámec našej ďalšej ankety, ktorú organizujeme v spolupráci s Hospodárskym klubom (NEF).

Predseda predstavenstva, Omnia, a. s., Vladimír Kestler: Pre objektívnosť hodnotenia súčasných slovensko-ruských vzťahov je potrebné „odložiť“ politicko-historickú traumu spojenú s obdobím medzi rokmi 1948- 1989. Pri rešpektovaní takejto etickej „očisty“ možno konštatovať veľmi významný potenciál na rozvoj ekonomickej, ale aj politickej spolupráce, ktorý je daný nielen vecne existujúcim surovinovým a energetickým napojením Slovenska na Rusko, ale aj reálne existujúcim ľudským porozumením obyvateľov oboch štátov, ktorého bázou je predovšetkým slovanská „základňa“ oboch našich národov. Je preto veľká škoda, najmä pre Slovensko, že dostatočne nevyužilo po roku 1989 proklamovanú tézu o vytvorení slovenského mostu medzi Východom a Západom.

Dôsledkom slabej aktivity Slovenska na úrovni štátnej, odvetvovej i firemnej je dnes už reálne existujúca štruktúra západných firiem v Rusku, ktoré si svoje investičné a výrobné chodníky „vychodili“ aj bez pomoci Slovenska, ako potenciálneho sprostredkovateľa či realizátora. Pritom slovenské firmy (vrátane tej našej) sa pri osobných rokovaniach i v rámci realizovaných kontraktov neraz presvedčili o tom, že dnešní ruskí partneri sú spoľahliví, perspektívni a otvorení pre rozvoj spolupráce investičnej, výrobnej aj obchodnej. Rád preto konštatujem, že naša firma medziročne so solídnym priemerným indexom nárastu akceleruje obchodno-výrobné vzťahy s Ruskou federáciou, čo pre ďalší rozvoj firmy pokladám za výrazne stabilizačný prvok.

Makroekonomicky bude novú slovenskú reprezentáciu po septembrových voľbách čakať neľahká úloha, doriešiť celý rad otvorených otázok z minulosti, a to od problémov deblokácií až po vytvorenie dôveryhodných perspektívnych politickoekonomických vzťahov medzi Slovenskom a Ruskou federáciou.