Zháňať klientov je fuška

Aby poisťovníctvo podporilo kúpeľníctvo

Konkurencia v kúpeľníctve je veľmi tvrdá. Prvým predpokladom širšieho využívania možností kúpeľnej liečby pre pacientov zo všetkých európskych krajín je zjednotenie legislatívy pre oblasť kúpeľníctva, čo potrebujú i zdravotné a dôchodkové poisťovne v Európe. „Náš štát a jeho legislatíva by sa mala správať tak, aby sa nevytvárali bariéry, a aby príslušné štátne orgány a inštitúcie spolupracovali s naším profesijným združením pri vytváraní legislatívnych noriem,“ hovorí MUDr. Janka Zálešáková, prezidentka Slovenského zväzu kúpeľov a žriediel (SZKaŽ) a ozrejmuje, že európska legislatíva zatiaľ ešte nie je zjednotená, takže je zbytočné robiť niečo dopredu, ale riešiť to, čo je potrebné. Veď len nedávno v parlamente došlo k príkladu naznačujúcemu, čo by sme v dôsledku nedostatočnej komunikácie medzi ministerstvami a zodpovednými inštitúciami a profesijnými združeniami mohli stratiť. Pri rokovaní o návrhu zákona o sociálnom poistení z paragrafového znenia vypadla kúpeľná liečba a nepovedalo sa, akým spôsobom sa bude financovať. Kúpeľná liečba je financovaná z dvoch zdrojov - zo zdravotných poisťovní (20 % chorôb i indikačného zoznamu pre liečbu v kúpeľoch) a zo štátnej dávky rozdeľovanej cez sociálnu poisťovňu na nákup liečebných poukazov následne prideľovaných predovšetkým chronicky chorým pacientom. V čase, keď je štátny rozpočet značne napätý, liečenie chronicky chorých pacientov ho značne zaťažuje. Zmenu financovania kúpeľnej liečby hradenej Sociálnou poisťovňou prerokovali poslanci už pred dvoma rokmi. Vtedy sa navrhovalo, aby doprava do kúpeľov nebola hradená zo štátnej dávky a aby si ubytovanie platil každý sám podľa toho, čo si môže dovoliť a čo vyhovuje jeho životnému štýlu. Návrh v uvedenej úprave neprešiel, pretože poslanci tvrdili, že novela zákona postihne dôchodcov a ľudí s nižším príjmom. Po dvoch rokoch v parlamente malo prísť k ďalšiemu paradoxu, keď tí istí poslanci, ktorí neodsúhlasili predchádzajúcu novelu zákona, by teraz odsúhlasili úplnú likvidáciu kúpeľnej liečby cez Sociálnu poisťovňu. Zmenu navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré chcelo kúpeľnú starostlivosť financovanú cez zdravotné poisťovne.

SZKaŽ sa pokúšal v čase legislatívneho procesu komunikovať s MPSVaR i Sociálnou poisťovňou, návrh zákona do parlamentu však išiel v oklieštenej forme. Prešiel až pozmeňujúci poslanecký návrh, ktorý zachoval kúpeľnú starostlivosť cez Sociálnu poisťovňu. Za zmenu hlasovalo 99 poslancov. Keďže zmena bola „ušitá na poslednú chvíľu“, zákon pri jeho výkone má nedostatky, ktoré sa môžu riešiť vyhláškou, ktorá by bližšie vysvetlila postup poskytovania kúpeľnej starostlivosti, alebo malou novelou zákona. „Bude na novom parlamente, aby ju prijal,“ hovorí Janka Zálešáková.

Rudolfa Vallová