Žiaľ, zhodnúť sa je málokedy ľahké

Kontrolóra si krajskí poslanci, k vlastnej škode, zvolia až po prázdninách

Hoci voľba kontrolóra bola jedným z dôležitých bodov šiesteho utorkového zasadnutia poslancov Košického samosprávneho kraja (KSK) s očakávaným pozitívnym výsledkom, nestalo sa tak. Nesplnilo sa očakávanie predsedu úradu Rudolfa Bauera, ktorý už pred voľbou vyslovil presvedčenie, že na potvrdenie princípu miestnej demokracie by bolo vhodné, aby túto funkciu zastal nominant opozície z HZDS alebo SDĽ. Úrad sa i naďalej bude musieť zaobísť bez neho a najbližšie sa k jeho voľbe budú môcť vrátiť až po prázdninách 3. septembra, na kedy sa poslanci dohodli zvolať nasledujúcu schôdzu. Šesťčlennou výberovou komisiou, zostavenou z poslancov, prešla tridsiatka záujemcov

o tento post,

krajský parlament však hlasoval o štyroch, ktorí získali najvyšší počet bodov. Jednou zo štvorice bola nezávislá kandidátka, dvaja nominanti HZDS, jeden z SDĽ. Z 51 tajných hlasov poslancov v prvom kole získal 13 Pavol Hanušin (SDĽ) a o dva menej Vladimír Potemra (HZDS), čo bolo málo na to, aby bol známy víťaz. Veľa bolo neplatných hlasov (18), preto muselo dôjsť k druhému kolu voľby, kde sa rozhodovalo už iba o dvoch najúspešnejších v prvom kole. Ani tam však nezískal ani jeden z nich požadovanú nadpolovičnú väčšinu, a tak sa poslanci rozhodli vypísať nové výberové konanie. Ako hodnotil rozhodnutie poslancov predseda KSK R. Bauer, ktorý neskrýval sklamanie z výsledku? „Takéto hlasovanie, najmä o personálnych otázkach, je aj politickým hlasovaním, preto jeho výsledok i napriek svedomito odvedenej práci výberovej komisie ukázal, že nedošlo k politickej dohode, čo je škoda, pretože tento post, najmä po prvom júli, by mal byť obsadený. Ďalšie výberové konanie s rovnakými podmienkami bude vypísané hneď v najbližší týždeň, aby do najbližšieho rokovania zastupiteľstva boli

známe výsledky

a o hlavnom kontrolórovi poslanci mohli hlasovať.“ Dovtedy však predseda KSK uvažuje prijať na útvar hlavného kontrolóra dvoch ľudí, aby rozprúdili kontrolnú činnosť. „Keďže máme rozsiahly majetok, je potrebné, aby útvar začal pracovať,“ dodal. Rozčarovaný bol aj samotný Peter Hanušin, ktorý bol najbližšie k získaniu tohto postu. „Nemienim to komentovať, opýtajte sa poslancov, ktorí odovzdali prázdne lístky a nehlasovali, prečo sa tak rozhodli.“ Mieril zrejme na členov koaličných strán SMK, SDKÚ, ANO a Smer, ktorí v zastupiteľstve majú väčšinu kresiel. Podľa názoru predsedu najväčšieho klubu Štefana Zachariáša (SMK) kandidáti nespĺňali predstavy koaličných poslancov o osobe hlavného kontrolóra, a preto jeho nezvolením sa nič vážneho nestalo, úrad môže fungovať.

Ďalším bodom vyvolávajúcim polemiku bol vstup KSK do Karpatského Euroregiónu (KER). Keďže sa objavovali pojmy KER a Združenie Región Karpaty, niektorí poslanci tento krok chápali tak, ako keby KSK chcel vstúpiť dvoma cestami do euroregiónu. R. Bauer situáciu vysvetlil tak, že podľa zákona môže samosprávny kraj vstúpiť do interregionálnej spolupráce a paragrafy hovoria o priamom vstupe. Preto aj materiály s uznesením boli pripravované tak, že KSK vstúpi priamo do medziregionálneho Združenia Región Karpaty. Po konzultáciách s ministerstvom vnútra sa ukázalo, že je účelné, ak každá krajina v takomto veľkom projekte je reprezentovaná jedným

právnym subjektom,

preto Združenie je vhodnou právnickou osobou na reprezentáciu slovenskej časti v projekte KER. Pred niekoľkými dňami sa uskutočnilo aj jeho úspešné valné zhromaždenie, nie je preto dôvod, aby nebolo reprezentantom slovenskej časti v euroregióne. Preto považuje prijaté uznesenie za správne, ktoré hovorí o účasti v projekte KER prostredníctvom Združenia Región Karpaty. Poslanci si ešte vypočuli informácie o prechode kompetencií na KSK v oblasti školstva, dopravy, sociálnych vecí, zdravotníctva, civilnej ochrany obyvateľstva a majetku organizácií v kultúre. Do správy prešlo 112 škôl, 22 kultúrnych zariadení a 27 zariadení sociálnych služieb.

Ladislav Kulik