Islam verzus zvyšok sveta?

Vízie militantných tribúnov zostávajú nereálne

„Uvidíme, kto zomrie prvý. Či ja alebo úradníci, ktorí zariadili moje odsúdenie na smrť. Vojna medzi moslimami a neveriacimi pokračuje a každý v Pakistane musí ukázať, kto je pre islam a kto podporuje neveriacich.“ Autor tohto včerajšieho vyhlásenia, šejk Ahmad Umar Saíd, narodený vo Veľkej Británii a žijúci v Pakistane, čerstvo odsúdený na popravu na šibenici, určite verí tomu, čo hovorí. Cíti sa byť povolaným bojovníkom islamu, bojovníkom za pravdu utláčaných moslimov. Po prečítaní hrdelného rozsudku, ktorý pakistanský súd nad ním vyriekol v súvislosti s únosom a surovou popravou amerického reportéra Daniela Pearla (jeho traja komplici dostali doživotie a vysoký peňažný trest), je šejk rozhorčený, je nahnevaný a cíti sa byť bezmocný a frustrovaný. Aj preto také silné slová. Dúfa, že nimi vyburcuje verejnú mienku v moslimských štátoch do takej miery, že sa islam vyznávajúce štáty obrátia proti západným mocnostiam, dokonca proti celému svetu. Na to, aby to naozaj dosiahol, je však šejk Ahmad Umar Saíd malou rybou. Teraz síce „slávnou“, ale malou.

Na svete žije v súčasnosti viac ako miliarda moslimov. Šestina celoplanetárnej populácie. Ak by sa v stredoveku nepodarilo čínskemu cisárstvu izolovať sa do seba, čo bolo aj z obáv pred rýchlym šírením sa islamu, možno by dnes pod zástavou Alaha slúžilo oveľa viac veriacich. A geopolitická mapa sveta mohla vyzerať trochu ináč. Nechajme však úvahy v rovine keby a čo by a venujme sa existujúcej realite, v ktorej žije „iba“ miliarda moslimov (pozor, nie iba Arabov!) a venujme sa vetám islamského extrémistu britského pôvodu šejka Ahmada Umara Saída, ktorý včera povedal, že hrozí vojna medzi moslimami a zvyškom sveta. Keby mal pravdu, bola by to veľmi ničivá vojna a splnili by sa tak scenáre britského politológa Samuela Huntingtona o zrážke civilizácií. Pravdou je, že islam je v permanentnej konfrontácii s ostatnými náboženstvami, najmä s kresťanstvom, judaizmom a hinduizmom, už od svojho vzniku a nebyť tejto konfrontácie, dejiny sa vyvíjajú ináč. Aj dnes tento interkonfesionálny konflikt generuje nepokoje, vytvára politické napätie a núti armády dislokované na hraniciach navzájom sa ostreľovať.

Nerovnomerné rozloženie síl, ekonomického potenciálu a vojensko-politického vplyvu vo svete naozaj môže v budúcnosti vyprovokovať ostrejšie konflikty medzi odlišnými civilizáciami, vlastne už dnes sme svedkami lokálnych či regionálnych incidentov. Ťažko však možno hovoriť o totálnej konfrontácii islamského sveta a sveta „neveriacich“. Takáto totálna „dvojblokovᓠvojna by neviedla nikam a nikomu by neprospela. Najmä bojovníkom za islam nie. To však tribúni vyzývajúci na rozhodujúci vojnu nevidia. Nevidia alebo nechcú vidieť, že naozajstné hodnoty ľudstva sa rodia nie z konfrontácie, ale zo súťaživosti a z spolupráce rôznych kultúr.

Tribúni ako šejk Ahmad Umar Saíd, ktorému sa paradoxne dostalo toho najlepšieho vzdelania na prestížnych školách v Anglicku a ktorý sa stal pre ostatných imigrantov prototypom úspešného a kultivovaného mladíka a vynikajúceho športovca až kým sa na Balkáne nestretol s fundamentalistickou islamskou doktrínou a nepreslávil sa ako únosca v Strednej Ázii. „Každé miesto, čo som navštívil, som analyzoval z rôznych hľadísk ako budúci dobyvateľ,“ píše vo svojich pamätiach šejk, autor viacnásobných únosov. Jeho brat, Adíla šejk Aslam, ktorý teraz vyzýva Pakistancov a moslimov, aby povstali proti verdiktom, pretože pakistanská vláda padla na kolená pred Amerikou. Alebo tribúni ako Usáma bin-Ládin a bojovníci-mučeníci-samovrahovia pod jeho taktovkou a v službách nekompromisného afganského hnutia Taliban. Alebo tí z Hamasu v Libanone, Islamského džihádu v Palestíne, Islamského frontu v Alžírsku atď. Našťastie však nie všetci z jednej miliardy vyznávačov islamu rozmýšľajú konfrontačne a útočne. Nie všetci uznávajú podobných tribúnov. Našťastie aj v západnom svete, najmä v EÚ, je dosť silných hlasov, ktoré volajú po rovnovážnejšom rozdelení vplyvu vo svete a ktoré volia taktiku rokovania s islamským svetom ako partner z partnerom a nie ako nadriadený a podriadený, z čoho sú obviňované najmä Spojené štáty. Aj preto si dovolím povedať, že avizovaný konflikt medzi islamom a zvyškom sveta je iluzórny. Zatiaľ. Nie však nereálny. Lebo raz by sa mohlo stať čosi veľmi nepredvídateľné, totálny krach hodnôt, globálna ekonomická superkríza či absolútny kolaps medzinárodnopolitických vzťahov so všetkými záväzkami a zmluvami, a to by už veru mohlo odštartovať aj udalosti, po ktorých túži napríklad šejk Ahmad Umar Saíd a ktoré politológovia nazvali konfliktom civilizácií.

Iaromír Novák