Ihrisko predsa určuje vláda

Názory podnikateľských zväzov a ministerstva sa líšia

Administratívne prekážky, a to najmä pre voľný vstup do podnikania (aj odchodu z trhu) a administratívne zasahovanie deformujúce rovnoprávnosť subjektov (kladie neprimerané povinnosti alebo zákazy a obmedzenia), považuje ministerstvo hospodárstva za faktory, ktoré zásadným spôsobom negatívne vplývajú na podnikateľské prostredie. O jeho kvalite a slabinách, ako aj cestách na zlepšenie bude zajtra rokovať vláda SR. Materiál „Analýza stavu podnikateľského prostredia v SR“ z dielne ministerstva hospodárstva je syntézou veľkého množstva podkladových materiálov a údajov, ktoré jeho tvorcovia zhromaždili vlani, keď pracovali na analýze malého a stredného podnikania. Na jej základe vláda 15. mája schválila zmeny podpory malého a stredného podnikania. Napríklad aplikácia viacerých eurozákonov, ktoré sa pripravovali bez dostatočných konzultácií o dôsledkoch ich uplatňovania, prinesie v blízkej budúcnosti slovenským podnikom komplikácie a zhorší podnikateľské prostredie. Za deformáciu považujú aj paušálnu daň, ktorá prispieva k diskriminácii, nerovnakému zdaňovaniu rovnakých aktivít. Celkom zjednodušene povedané, kvalitné podnikateľské prostredie, to sú dobré podmienky na slobodné podnikanie. Ako sa však k nim dopracovať, keď pod dobrými podmienkami nie každý chápe to isté? Ministerstvo hospodárstva definuje podnikateľské prostredie ako maximálne možný priestor na slobodné podnikanie a súkromnú iniciatívu. Vyzdvihuje význam súkromného sektora a zaoberá sa bariérami v podobe administratívneho a finančného (daňového, odvodového a poplatkového) zaťaženia i v podobe najrôznejších regulačných zásahov. Zásadný význam má nedostatočná kvalita a predvídateľnosť legislatívy a nedostatočná vymáhateľnosť práva. Popri daniach, odvodoch a iných poplatkoch, ako aj popri ochranárstve štátnych podnikov či verejných inštitúcií štát negatívne zasahuje do podnikania najrôznejšími spôsobmi, ako sú neodôvodnené bariéry na začatie podnikania, na vstup do odvetvia, cenová regulácia, neadekvátna regulácia pracovnoprávnych vzťahov, ekologická regulácia, technická regulácia a regulácia kvality, činnosti s cieľom ochrany hospodárskej súťaže atď.

Zásadnejšie problémy a kontroverzie sa spájajú s registráciou koncesovaných živností a s ich faktickou právnou nenárokovateľnosťou ešte aj po splnení zákonom vymedzených podmienok. Ostatné dnes platné kvalifikačné a odborno-praktické požiadavky posudzovania spôsobilosti na získanie živnostenského oprávnenia považuje MH SR za potrebné podrobiť kritickej analýze a z väčšej časti odstrániť. Navrhuje akceptovať také východisko, že predovšetkým firma čiže živnostník má znášať riziká spojené s nedostatočnou kvalifikáciou alebo skúsenosťou. Že na to zároveň doplatí aj zákazník, nie je, ako sa zdá, rozhodujúce. Ministerstvo konštatuje, že sa mnohokrát pod rúškom ochrany celospoločenského záujmu navrhujú opatrenia, smerujúce k bezdôvodne tvrdému obmedzeniu slobody podnikania. Kto však je tým arbitrom, ktorý určí, či ide naozaj o celospoločenský alebo len úzky skupinový záujem? Ako príklad sa uvádza, že Slovenská živnostenská komora sa opakovane snažila presadiť, aby jej vyjadrenia k podmienke spoľahlivosti pre niektoré druhy koncesovaných živností boli záväzné, aby sa pre niektoré živnosti vyžadovalo zloženie odbornej skúšky pred odbornou komisiou zloženou zo zástupcov komory. Podobne sa ministerstvo pozerá na tlak výkonného aparátu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na opätovné zavedenie povinného členstva podnikateľov v nej a jej návrh prevziať niektoré kompetencie. Obmedzenie vplyvu štátu a budovanie podnikateľskej samosprávy je podľa ministerstva len deklarovaním a zásterkou. Podľa neho ide v prípade profesijnej komory vždy o snahu obmedziť prístup nových subjektov do príslušného odvetvia a zachovať tak pozíciu subjektov už pôsobiacich na trhu. Cieľom je vraj eliminovať konkurenčný tlak nových subjektov, ktoré by sa pri voľnom vstupe na trh mohli stať konkurentmi existujúcich. Podnikatelia by sa iste podpísali pod časť materiálu, ktorá hovorí o odstraňovaní administratívnych bariér podnikania; zdĺhavého procesu zapisovania do obchodného registra, vydávania rôznych povolení súvisiacich so začatím podnikania, vydávania pracovných povolení zahraničným osobám, prieťahov v konaní správnych úradov a pod.

Pokiaľ ide o administratívne zaťaženie podnikania, na ktoré sme sa tentoraz sústredili, predpokladá sa realizácia dvoch projektov:

- uľahčenie začiatku podnikania prostredníctvom zjednodušenia registračného procesu vytvorením tzv. one-stop shop, jedného registračného miesta, na ktorom sa začínajúci podnikateľ zaregistruje, a ktoré sa následne postará o distribúciu všetkých potrebných údajov všetkým relevantným inštitúciám,

- zníženie administratívneho zaťaženia pre existujúcich podnikateľov jednotným výberom odvodov do fondov sociálneho zabezpečenia jedným subjektom, ktorý ich potom poukáže na účty zainteresovaných inštitúcií.

Zuzana Krútka