Chudobnejší o 9 mld. Sk

Ako sme vás už informovali, vláda v polovici marca 2002 odklepla predaj 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) za 2,7 mld. USD. V obchode storočia však nezískame pôvodne očakávaných 130 mld. Sk. Fond národného majetku (FNM) 12. júla dostal na účet v NBS iba 120,96 mld. Sk. Toľko totiž predstavuje kúpna cena 2,7 mld. Sk prerátaná aktuálnym kurzom centrálnej banky. Vzhľadom na vývoj kurzu medzi slovenskou korunou a americkým dolárom k termínu podpisu transakcie, sme prerobili 9 mld. Sk. Čiastočne to kompenzujeme z výnosov rozvodných energetických podnikov, ktoré vraj predávame v eurách. Podľa prezidenta FNM Jozefa Kojdu bude musieť vláda aj tak prijať rozhodnutie, ako deväťmiliardovú stratu „vyretušuje“. Pripustil, že niektoré rezorty nedostanú toľko, koľko očakávali a potrebujú. Odborníci sa zhodujú, že 49 % ekonomicky najsilnejšej spoločnosti v SR (ktorou SPP nesporne je) nepredávame každý deň, o to precíznejšie sme mali premyslieť každý detail a zakotviť ho do zmluvy. Redakcia Hospodársky denník našla v pošte, resp. na stole zmluvu o kúpe a predaji 49 % akcií SPP z 18. marca 2002, na ktorej figuruje FNM , Ministerstvo hospodárstva SR a na strane druhej Ruhrgas, Gaz de France a OAO Gazprom. V bode 3.1 sa uvádza: „Celková kúpna cena za všetky akcie (12 miliónov 810-tisíc 393 kusov akcií, pozn. red.) je suma v hotovosti vo výške 2,7 mld USD... „Po preštudovaní zmluvy sme v nej nenašli „pomocnú barličku“, ktorú by slovenská strana mohla použiť v prípade výraznejšieho posilnenia kurzu našej meny voči americkému doláru. Časť odborníkov v tejto súvislosti tlmočila názory európskeho plynárenského konzorcia, ktoré od začiatku rokovaní presadzovalo nie doláre, ale eurá. Nemcov i Francúzov viedli k tomu vlastné pragmatické dôvody: sami museli dať banke pokyn, aby za euro mohli nakúpiť potrebných 2,7 mld. USD. Viceguvernérka NBS Elena Kohútiková nám z dovolenky e-mailom tlmočila názor, že z NBS sa nikto nevyjadroval k transakcii a už vôbec nie k mene, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena. Podľa nej doláru sme dali prednosť pred eurom asi preto, lebo všetky energonosiče (vrátane zemného plynu) nakupujeme v dolároch.Pokiaľ ide o zaistenie kurzových rizík (tzv.menový hedžing), podľa E.Kohútikovej NBS nie je účastníkom transakcie, a preto jej nemohla prípadný hedžing uskutočniť. NBS je len platobným agentom, ktorý uskutočnil platobnú transakciu. Dodala však, že hedžing v takom veľkom rozsahu (2,7 mld USD) nie je možné v súčasnosti na trhu uskutočniť. Pragmaticky uvažujúci ekonómovia nám vysvetlili, že stačilo uplatniť zdravý sedliacky rozum a do zmluvy zakotviť jasnú podmienku: chceme 2,7 mld. USD alebo 130 mld. Sk podľa toho, čo bude k danému termínu podpisu zmluvy pre SR znamenať viac vo finančnom vyjadrení. Takúto „barličku“ sme však v kúpno-predajnej zmluve nenašli, a tak sme nakoniec SPP predali za doláre. Zainteresovaným však muselo byť od začiatku zrejmé, že k slávnostnému prípitku nedospejeme za pár dní, ale zložitý proces môže trvať (aj trval) v súvislosti s podmienkami zmluvy niekoľko mesiacov. A vzhľadom na výkonnosť ekonomiky by na začiatku nikto nemohol dať prst do ohňa, že koruna prežije obdobie pred voľbami bez vážnejších otrasov. V podstate boli dve základné cesty vývoja. Keby sa koruna voči doláru oslabovala ku 50 Sk/ USD, mohli sme za 49-percentný balík dostať aj viac ako 130 miliárd korún, a vtedy tí, ktorí predaj aranžovali, si mohli mädliť ruky. V opačnom prípade - ktorý v období od aranžovania zmluvy po jej podpis nastal - koruna sa posilňovala k 45 Sk/ USD a výsledkom je necelých 121 mld. Sk. Keďže sa však nechceme pasovať do úlohy, keď po boji je každý generálom (kto mohol s istotou tvrdiť, že euro dobehne dolár a štát mohol zarobiť?!), požiadali sme nezávislého obchodníka s cennými papiermi o vysvetlenie, ako by zvládol takúto transakciu tak, aby v maximálnej možnej miere eliminoval číhajúce riziká. Svoj pohľad na problém nám vypracoval prezident BARTOLOMEI FINANCE o.c.p., a. s., Ing. Andrei Bartolomei: „Keď vláda odklepla v marci tohto roka 49 % akcií SPP za 130 mld. slovenských korún, všetci to brali ako nemenný fakt. Lenže vláda neodklepla predaj SPP za 130 mld. Sk, ale za 2,7 mld. USD. A to je dosť podstatný rozdiel, lebo pri takýchto transakciách vstupuje ako významný ukazovateľ kurzové riziko. No a tu padla kosa na kameň. Pri menových transakciách si každý obozretný podnikateľ zabezpečí výmenný kurz tak, aby aj pri splatnosti danej sumy zinkasoval vo svojej mene predpokladané množstvo peňazí. Vo všeobecnosti sa to nazýva hedžing, pričom sa s týmto cieľom uzavrie menový forward na požadovaný objem v smere, ako je predpokladaný negatívny vývoj. Takáto operácia je relatívne lacná, pričom je takzvaným poistným za to, že dostanem to, čo očakávam. Preto mala vláda v marci uzavrieť v bankách polročný forward na kúpu slovenskej koruny za USD a dnes by mala na účte o 9 mld. Sk viac. Prečo? Ak by sa koruna posilňovala, čo sa aj stalo, je zrejmé, že vláda na špekulačnom forwardovom obchode v „protismere“ požadovaného vývoja by zarobila necelých 9 mld. Sk, pričom by od investorov získala vďaka silnému kurzu koruny len 121 mld. Sk, avšak spolu je to 130 očakávaných miliárd. Keby sa však koruna oslabovala, ako to zrejme naivne niekto z vlády očakával, tak by vláda získala vďaka kurzovému rozdielu viac ako očakávaných 130 miliárd, čiže by ešte aj zarobila. Takéto naivné jednostranné úvahy si môžu dovoliť len tí, ktorým o nič nejde, ale dobrý hospodár si svoje peniažky poistí, aby v prípade opačného vývoja netratil. Keďže vláda nič nepoistila, prišli sme všetci o 9 miliárd Sk. Zaujímalo by ma v tejto súvislosti, prečo je podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš považovaný za ekonomického experta.“ O tom, že sme na slovenskej strane skutočne nepripravili dokonalú kúpno-predajnú zmluvu, sme sa mohli nepriamo presvedčiť počas uplynulých dní, keď sme si jednotlivé fakty a súvislosti chceli preveriť. Úradníci z rezortu hospodárstva i od vicepremiéra pre ekonomiku si chránia svojich šéfov, ktorí sa vyhovárajú jeden na druhého alebo chodia po mítingoch. Na Slovensku sme pred voľbami.

Tibor Bucha