Transformácia mešká, ale...

Miesto šesť bude sedem spoločností vodární a kanalizácií

Hoci uznesenie vlády SR predpokladalo zavŕšiť transformáciu vodární a kanalizácii do konca júna tohto roka, jeho splnenie sa mierne odsunulo. Prečo? Dôvodov je viac. K tým najzávažnejším patrí komplikované majetkové vyrovnanie. MSPNM SR na FNM SR odovzdalo návrh na transformáciu š. p. Bratislavské vodárne a kanalizácie, š. p. Západoslovenské vodárne a kanalizácie a š. p. Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Banská Bystrica. Po minulotýždňovom rozhodnutí vládneho kabinetu o delimitácii čistiarne odpadových vôd Ružomberok je aj odoslanie privatizačného projektu Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina prakticky len otázkou zúradovania. Podľa informácií z MSPNM SR by v najbližších dňoch (do konca tohto týždňa) mali ukončiť aj práce na poslednom privatizačnom projekte - š. p. Východoslovenské VaK. Z vysvetlenia zástupcov ZMOS vyplýva, že postup prác na tvorbe privatizačných projektov skomplikovala novela katastrálneho zákona, ktorá nadobudla účinnosť od januára tohto roka. Podľa jej znenia do katastra musia byť zapísané aj rozostavané stavby. Ak na ilustráciu uvedieme, že len v ochrannom pásme Jadrovej elektrárne Mochovce je takýchto stavieb až okolo 100, je pochopiteľné, že časovému sklzu sa ťažko dalo zabrániť. Pripomeňme, že vládny kabinet ešte v januári minulého roka prijal uznesenie k celej transformácií vodární a kanalizácií a o dva mesiace neskôr aj harmonogram jej postupu. Schválená koncepcia zahŕňala princípy, ktoré presadzoval ZMOS. Konkrétne ekonomickú efektívnosť a vodárenskú ucelenosť, ako aj požiadavku prevodu celého majetku, teda aj prevádzkovej časti, aj infraštruktúry na samosprávy. Uvedená koncepcia najskôr predpokladala, že z piatich podnikov VaK vznikne 14 vodárenských spoločností. Tento variant presadzovali najmä zástupcovia miest a obcí, lebo mal podľa nich byť zárukou určitej solidarity. Pod vplyvom argumentov, že treba vytvoriť vyrovnanejšie šance na vstup zahraničných investorov, napokon vláda rozhodla, že vznikne len šesť vodárenských spoločností. Z dôvodu nepredlžovania transformačného procesu ZMOS pristúpil na kompromis a akceptoval aj schválený variant. No pod tlakom argumentov jeho predstaviteľov vláda SR začiatkom tohto mesiaca rozhodla, že predsa len sa Bratislavská vodárenská spoločnosť rozdelí na dve - bratislavskú a trnavskú. To znamená, že transformáciou VaK nevznikne šesť, ale sedem spoločností. Cieľom takéhoto kroku je zamedziť rastu rozdielov v cenách vodného a stočného. Akcie nových spoločností s účtovnou hodnotou okolo 38 mld. Sk sa bezodplatne prevedú na príslušné mestá. Po odovzdaní privatizačných projektov na FNM SR by teda malo nasledovať založenie samotných akciových spoločností obcami a mestami. A práve tu môže dôjsť k viditeľnejšiemu sklzu. Po zápise nových spoločností do obchodného registra a ďalších náležitostiach FNM SR prevedie akcie na mestá a obce (podľa počtu obyvateľov). No o prijatí akcií musia rozhodnúť mestské zastupiteľstvá. Dokedy tak majú urobiť však nie je jasne určené. Preto nemožno vylúčiť, že blížiace sa voľby negatívne ovplyvnia zavŕšenie procesu. Odborníci ZMOS však predpokladajú, že do konca augusta alebo začiatku septembra vzniknú dve-tri vodárenské spoločnosti v Bratislave, prípadne aj v Nitre. Potom už celý proces bude ťažko zvrátiť. Veď Slovensko je v súčasnosti jedinou z krajín V4, ktoré ešte transformáciu VaK neuskutočnili. Pritom sa o nej hovorí takmer desaťročie. Navyše predlžovanie obdobia, v ktorom sa akcie prevedú na samosprávy, môže spôsobiť aj problémy v investičnej oblasti. Nových vlastníkov totiž čaká neľahká úloha - investovať do budovania čistiarní odpadových vôd, do kanalizácií a pod. najmenej 180 mld. Sk. A tak je viac ako pravdepodobné, že bez vstupu zahraničných investorov ju nesplnia. Bez ich finančnej účasti a skúseností sa vo viacerých prípadoch môže skomplikovať aj čerpanie prostriedkov z programu ISPA.

Zdena Rabayová